Kvôli dlhom Peking zmení spoluprácu súkromného a verejného sektora. Čína dá menej moci samosprávam
Čínska vláda nariadila samosprávam, aby zastavili projekty verejno-súkromného partnerstva, ktoré považujú za problematické. Desaťpercentný príspevok na rozpočtové výdavky určené na tieto projekty potom nahradila mechanizmom preverovania zo strany Pekingu, čím sa snaží obmedziť riziká ďalšieho zadlženia obcí. S odvolaním sa na svoje zdroje o tom dnes informovala agentúra Reuters.
Príslušné smernice boli spomenuté v dokumente, ktorý vláda v októbri rozposlala samosprávam a štátnym finančným ústavom, uvádzajú dva zdroje oboznámené s postupom vlády. Tieto najnovšie usmernenia ešte neboli uverejnené.
Reforma modelu
Štátna rada vydala podrobné usmernenia k reforme modelu verejno-súkromného partnerstva, označovaného ako PPP, prvýkrát od jeho spustenia v roku 2014.
Jej snaha prichádza s tým, ako sa zvyšujú obavy z dopadov narastajúceho dlhu miestnych samospráv na ekonomiku. Dlh miestnych vlád podľa najnovších údajov Medzinárodného menového fondu v Číne dosiahol 92 biliónov jüanov (11,7 bilióna eur), čo predstavuje 76 percent hrubého domáceho produktu Číny za minulý rok. V roku 2019 predstavoval dlh samospráv 62,2 percenta výkonu ekonomiky.
V snahe obmedziť hromadenie ďalšieho dlhu Peking zruší nariadenie, ktoré umožňuje miestnym vládam vyčleniť na tieto projekty až desať percent svojich ročných výdavkov z verejného rozpočtu, uviedli zdroje. Desaťpercentný prah výdavkov bude teraz nahradený preskúmaním každého projektu PPP vládnymi orgánmi.
Tento krok prichádza po tom, ako výdavky mnohých miestnych samospráv na projekty PPP v posledných rokoch dosiahli hornú hranicu stanoveného prahu.
Problematické projekty
Štátna rada tiež požiadala miestne samosprávy, aby zastavili projekty, ktoré vláda považuje za problematické a na ktoré tento rok prišiel Národný kontrolný úrad. Samosprávy tiež dostali za úlohu zistenými problémami sa zaoberať, dodávajú zdroje. Projekty označené ako problematické sú tie, pri ktorých sa zistilo viac nezrovnalostí.
Patria medzi ne napríklad aj situácie, keď finančné nástroje miestnych vlád vystupujú ako súkromný partner. Práve to býva častou príčinou nadmerného hromadenia dlhov, upozornil jeden zo zdrojov.
Okrem týchto opatrení budú musieť byť pozastavené všetky projekty PPP, ktoré do februára tohto roka neukončili výberové konanie na nájdenie partnerov, uviedli dva zdroje, ktoré dokument Štátnej rady priamo poznajú.
Peking od roku 2014 propaguje model PPP s cieľom nasmerovať súkromné peniaze do projektov verejnej infraštruktúry, zvýšiť kapitálové investície a zároveň znížiť záťaž silne zadlžených miestnych samospráv.
Zvyšovanie dlhu
Rozmach PPP však znepokojil úrady, ktoré tvrdia, že niektoré miestne samosprávy využili partnerstvá verejného a súkromného sektora, vládne investičné fondy a služby vládnych zákaziek ako skryté kanály na zvyšovanie dlhu.
Oba zdroje, s ktorými Reuters hovoril, vzhľadom na citlivosť situácie vyžadovali zachovanie anonymity. Štátna rada ani kontrolný úrad na otázky agentúry bezprostredne neodpovedali.
Zadlžené miestne samosprávy predstavujú pre čínsku ekonomiku a jej finančnú stabilitu značné riziko, upozorňujú ekonómovia. Čína sa totiž už dlho potýka s krízou na realitnom trhu, s dopadmi prehnaných investícií do infraštruktúry z posledných rokov a tiež s obrovskými účtami na potlačenie nepriaznivých vplyvov pandémie covidu-19.
Časť dlhu miestnej vlády je spojená s projektmi PPP, pretože obce tieto iniciatívy na budovanie infraštruktúry využili ako kanál na získanie kapitálu.
Ku koncu minulého roka Čína podľa správy finančného ústavu Bank of China realizovala viac ako 14-tisíc projektov PPP s hodnotou investícií za 20,9 bilióna jüanov (2,6 bilióna eur), čo je zhruba veľkosť francúzskej ekonomiky. Peking preto teraz zvyšuje úsilie o minimalizáciu širšieho ekonomického rizika, ktoré predstavuje práve zadlženie miestnych vlád.