Šéf Peikko Slovakia pre HN: Vydali sme sa cestou automatizácie, časť výroby presúvame zo Slovenska do Rumunska

Môžete špecifikovať postavenie slovenskej pobočky v rámci globálneho koncernu? Ste stále najväčšou fabrikou?

Áno, tento rok to ešte platí, avšak od toho budúceho nastanú určité zmeny. Čo sa týka objemu a tonáže vyrobených produktov, tak sme stále najväčší. Minulý rok bol rekordný, no tento rok už výsledky zodpovedajú situácii na trhu. Tá nie je úplne pozitívna, keďže vidíme úpadok v stavebnom sektore. Tým, že sme priamym dodávateľom, sa to hneď prejaví aj u nás. V každom prípade sa dá povedať, že hoci už onedlho nebudeme z hľadiska výroby najväčší – v tomto nás predbehne predovšetkým litovská pobočka – tak stále budeme patriť medzi prvé dve najväčšie fabriky koncernu, najhoršie budeme v top trojke. Podľa mňa nie zlé.

Ako sa vyvíja počet zamestnancov? Niekoľko rokov sa pohyboval okolo štyroch stoviek...

To číslo stále sedí a ostávame globálnou jednotkou. Ak si dobre pamätám, k dnešnému dňu máme 407 ľudí, takže skutočne sme najväčšou organizáciou koncernu Peikko v rámci jednej krajiny. A jeden z najväčších a najlepších zamestnávateľov v regióne.

Spomínali ste, že minulý rok bol rekordný. Môžete to podložiť nejakými konkrétnymi číslami, napríklad tržbami alebo objemom výroby?

Tržby slovenskej továrne dosiahli vlani zhruba 56 miliónov eur. Čo sa týka produkcie, hovoríme približne o 24-tisíc tonách výrobkov. Pre vysvetlenie – pracujeme s oceľou, takže objem výroby sa meria skôr na tony než na tržby. To vám dá asi najlepšiu predstavu o našom výstupe, lebo ceny produktov sa v posledných kvartáloch dosť hýbali, a to najmä kvôli situácii v Európe. Ďalším významným faktorom, ktorý v poslednom čase vstúpil do hry, bola cena materiálov a práce. Tam to rástlo. Samozrejme, podpísalo sa to aj na koncovej cene pre zákazníkov. Povedal by som preto, že máme za sebou naozaj veľmi turbulentné obdobie.

Prečo vás predbieha práve Litva? Začína sa materská firma vo Fínsku zameriavať viac na Pobaltie než na strednú Európu, alebo má fabrika v Kaunase trošku inú špecializáciu než vy?

Litovčania sa zameriavajú viac na ťažké konštrukcie – všeobecné oceľové, ale aj spriahnuté produkty. Čo sa týka hmotnosti samotných výrobkov, je tam toho podstatne viac. Tu ale treba povedať, že Peikko využilo možnosť dokúpiť v Litve výrobné priestory – išli nejakých 15- až 20-tisíc štvorcových metrov do plusu. Bol to úplne ideálny krok, keďže fabrika sa mohla rozrásť hneď „za plotom“. Toto rozhodnutie sa však urobilo ešte v čase, keď výhľad do budúcna bol výrazne lepší než je dnes. Za posledný rok a pol tam prebiehali dosť masívne investície.

Sú tieto priestory v Kaunase pripravené na spustenie výroby, keď sa situácia na trhu zlepší?

To rozhodne áno. Je to pekne spravené, majú tam nainštalované nové stroje. Hlavným trhom pre fabriku v Kaunase je však Škandinávia, vrátane „domáceho“ Suomi. K tomu môžeme prirátať pobaltské krajiny, v ktorých to zatiaľ ide ešte celkom dobre. Problém je v tom, že najhoršia situácia v stavebníctve je práve na severe Európy – napríklad vo Fínsku klesol objem stavebnej produkcie približne o 60 až 70 percent. Niečo podobné platí aj o Švédsku a Nórsku. Zo severských krajín sú na tom najlepšie asi Dáni.

Má tento vývoj vplyv i na ďalšie oblasti?

Samozrejme, ide to ruka v ruke s inými regiónmi. Táto situácia pritom ťahá dole najmä pobaltské krajiny, keďže skoro všetci sú tam zameraní na spomínané veľké severské ekonomiky. Zároveň sa v Litve prejavuje neistota – vzhľadom na vývoj na Ukrajine a tiež na situáciu u nich doma. Takže aby som to zhrnul – kapacity v Pobaltí máme, v Kaunase je postavená pekná nová továreň, len nie je natoľko vyťažená, ako by sme chceli. Veríme, že sa bude postupne zapĺňať, keď sa v regióne začne stabilizovať situácia.

Poďme teraz k fabrike v Kráľovej nad Váhom. Čo tam vyrábate a na aké trhy sa koncentrujete?