Ekológovia sa desia: Reformy argentínskeho prezidenta uškodia ochrane lesov aj ľadovcom
Stovky opatrení, ktoré za necelé tri týždne v úrade argentínskeho prezidenta oznámil krajne pravicový politik Javier Milei, sa týkajú nielen ekonomiky či sociálnej oblasti, ale aj ekológie.
Krok späť
Podľa španielskeho denníka El País či argentínskeho serveru Infobae budú zmeny znamenať krok späť v ochrane životného prostredia a môžu spôsobiť väčšie odlesňovanie či ohroziť ľadovce v Andách a Patagónii.
Druhý balík reforiem, ktorý tento týždeň poslal prezident Milei do parlamentu a ktorý zahŕňa 660 opatrení, navrhuje zmeny aj pri troch zákonoch týkajúcich sa prírody. Ide o zákon o ľadovcoch, o lesoch a o ochrane životného prostredia pri pálení porastov.
"Prírodu chápe nový prezident ako prekážku pre podnikanie. Ním navrhované zmeny podporujú rozšírenie aktivít ťažobných korporácií a vytvoria prostredie, v ktorom štát nebude mať reálnu šancu kontroly," povedal denníku El País Sergio Federovisky, ktorý bol do 10. decembra námestníkom ministra životného prostredia.
Podľa ekologickej aktivistky Nicki Beckerovej, ktorú citoval server Infobae, navrhované zmeny, pokiaľ budú schválené parlamentom, umožnia výrub lesov aj v tých oblastiach, kde teraz nie je povolená komerčná ťažba dreva.
Reformy tiež uberú štátu peniaze, ktoré má na ochranu lesov, a uľahčia možnosť ich vypaľovania. V oblastiach blízko ľadovcov, kde teraz nie je povolená komerčná činnosť, zmeny umožnia ťažbu. To môže ohroziť ľadovce, ktoré sa za posledné tri dekády zmenšili asi o 40 percent, uviedla Beckerová.
Globálne otepľovanie označil za lož
Milei pred nástupom do úradu prezidenta opakovane označil globálne otepľovanie za "ďalšiu lož lenivých socialistov", ktorí tak chcú iba "získať peniaze" na svoje "druhoradé (akademické) práce".
Miléiom navrhovanej reformy sú súčasťou jeho "šokovej terapie", s ktorou chce dostať argentínsku ekonomiku z hlbokej krízy, znížiť trojcifernú infláciu a rozpočtový deficit. Už 10. decembra, keď nastúpil do úradu, znížil počet ministerstiev na polovicu a od januára chce zrušiť miesta asi 7-tisíc štátnych zamestnancov, čím však podľa serveru BBC Mundo zas tak veľmi neušetrí.
Väčšie štátne úspory prinesie rušenie subvencií na energie a dopravu, čo však zvýši ceny pohonných hmôt či verejných služieb a dopadne na milióny Argentínčanov.
Proti reformám nového prezidenta sa už konalo niekoľko demonštrácií a najväčšie odbory v krajine vyhlásili na 24. januára generálny štrajk.
Ten sa v Argentíne naposledy uskutočnil v máji 2019 za vlády pravicového prezidenta Maurícia Macriho, ktorého v decembri toho istého roku v úrade vystriedal zástupca ľavice Alberto Fernández.
Server BBC Mundo tiež napísal, že Mileiovi zrejme úsporné opatrenia nebudú na zníženie deficitu rozpočtu stačiť a bude musieť zvýšiť niektoré dane, o čom už hovoril aj nový minister hospodárstva Luis Caputo. No mnohí Mileiovi v tejto súvislosti pripomenuli jeho výrok z predvolebnej kampane, že "by si radšej odťal ruku, než aby zvýšil dane".