Najviac ignorovaný liek súčasnosti. Ako svetlo ovplyvňuje zdravie

Odjakživa je symbolom pre nádej, poznanie či pravdu. Koniec koncov, je základom slov ako „svet“ či „vysvetliť“. Fyzici tvrdia (a dokazujú), že tma je len jeho nedostatok a evanjelista Matúš varuje: „Ak teda svetlo v tebe je tmou, aká veľká bude sama tma!“

V 21. storočí sa k morálnym apelom spätým so svetlom pridávajú aj tie medicínske. Presnejšie, zosilňujú sa. Už v 2. storočí pred naším letopočtom grécky lekár Aretaus písal, že „letargickí majú byť položení na svetlo a vystavení lúčom slnka“. Dnes už vieme, že by to prospelo takmer každému z nás, kto väčšinu života trávi najsvetelnejšiu časť dní za bariérou zo skiel, z panelov a tehál.

Za zdravím hľadaj denné svetlo

Maliari či básnici mali preň odjakživa pochopenie i vášeň. Vrátane poetky Louise Glück, ocenenej Nobelovou a Pulitzerovou cenou: „Slnko sa dvíha nad horu./Niekedy je tam hmla, no vždy je za ňou slnko a hmla mu nie je roveň./Slnko si prepaľuje cesto rovnako, ako sa myseľ čistí od daromníc.“

Človek to intuitívne cíti, no v súčasnosti zaplavenej všakovakými možnosťami a informáciami nám dobre padne, keď nám to exaktne potvrdí veda: nášmu psychickému a fyzickému zdraviu nič neprospeje viac než ranná prechádzka či beh. Inými slovami, spojenie pohybu, prirodzeného svetla a čerstvého vzduchu. Človek vie síce benefitovať aj z toho umelého – svetelné terapie sa využívajú čoraz intenzívnejšie – avšak dokázateľne nie tak veľmi ako z prirodzeného.

Umelé elektrické svetlo je totiž v porovnaní s ním relatívne slabé a to, ktorým si svietime v noci, zase relatívne silné. A to môže narušiť naše cirkadiánne rytmy a viesť k nespavosti a duševným poruchám....