USA sú opatrne optimistické v súvislosti s rokovaniami o prímerí v Pásme Gaze
Spojené štáty sú opatrne optimistické, pokiaľ ide o súčasné rokovania o prímerí vo vojne v Pásme Gazy. Stanici CNN to v stredu večer povedal hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby s tým, že postoje oboch strán, ktoré zostávajú rozdielne, možno zblížiť.
VIDEO: Izrael vyzýva obyvateľov mesta Gaza, aby sa evakuovali, nová pozemná ofenzíva pokračuje
"Sme opatrnými optimistami, že sa veci vyvíjajú správnym smerom," povedal Kirby na otázku, či sa blíži uzavretie dohody medzi Izraelom a palestínskym teroristickým hnutím Hamas o prímerí a prepustení izraelských rukojemníkov, zajatých pri útoku Hamasu vlani v októbri.
"Medzi oboma stranami zostávajú rozpory. Veríme, že tieto rozpory je možné zmenšiť a práve o to sa teraz snaží (splnomocnenec USA pre Blízky východ) Brett McGurk a riaditeľ CIA Bill Burns," dodal.
Šéf americkej Ústrednej spravodajskej služby William Burns sa tento týždeň spolu s katarskými a egyptskými sprostredkovateľmi zúčastňuje na rokovaniach o podmienkach prímeria v Dauhe a Káhire.
McGurk sa zase v stredu stretol s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, ktorý vyjadril odhodlanie dosiahnuť dohodu, ale opäť ju podmienil rešpektovaním neprekonateľných podmienok Izraela.
Medzi ne patrí okrem iného záruka, že dohoda umožní Izraelu vrátiť sa k bojom a naplniť vojnové ciele vrátane likvidácie Hamasu. Hnutie pritom podľa agentúry Reuters vo svojej poslednej odpovedi na návrh, ktorý už koncom mája predstavil americký prezident Joe Biden, ustúpilo od svojej dlhodobej požiadavky, že sa Izrael musí zaviazať k trvalému ukončeniu bojov.
Vojnu v Pásme Gazy podnietil vlani 7. októbra teroristický útok Hamasu a ďalších ozbrojencov na Izrael, pri ktorom zahynulo takmer 1200 ľudí. Ďalších zhruba 250 ľudí ozbrojenci odvliekli do Gazy ako rukojemníkov.
Izraelská vojenská ofenzíva si odvtedy podľa úradov ovládaných Hamasom vyžiadala životy viac ako 38-tisíc Palestínčanov. Vojna tiež premenila veľkú časť husto zastavaného územia na trosky, vyhnala prevažnú väčšinu z 2,3 milióna obyvateľov z domovov a spôsobila rozsiahlu humanitárnu krízu, ktorá podľa OSN hraničí s hladomorom.