Ako lieky menia správanie: Anestéziológ vysvetľuje, aká vply má na nás anestézia či obyčajný paracetamol

„Uspanie“ počas operácie dnes všetci berieme ako absolútnu samozrejmosť a možno sa ani nezamýšľame nad jeho účinkami. Ako teda anestéziu znáša naše telo a najmä náš mozog?

Možno vás trochu sklamem, ale všetky detaily celkovej anestézie zatiaľ nepoznáme, nedokážeme teda presne opísať ani dosah na naše zdravie. Definícia anestéziológie je iatrogénna riadená intoxikácia – teda otrava – organizmu. Počas anestézie teda podávame pacientovi látky, ktoré spôsobujú hlbokú zmenu základných životných funkcií. Dodnes však nepoznáme všetky súvislosti vo vzťahu anestézie a mozgu. Účinok liečiv je komplexný, pôsobí na mnohých úrovniach centrálneho nervového systému. Každú oblasť mozgu však môže ovplyvniť inak.

Základná otázka znie, či škodí alebo neškodí. Princípom anestézie je, zjednodušene povedané, „vypnutie“ tej časti mozgu, kde je centrum bolesti. Nemôže to mať napríklad vplyv na jeho fungovanie?

Je pravda, že už dlhý čas sa najmä laici, ale aj lekári pýtajú, či negatívne ovplyvňuje kognitívne (poznávacie, pozn. red.) funkcie vrátane pamäti. Niektoré experimenty na zvieratách dali tomuto tvrdeniu za pravdu, pretože preukázali, že tak inhalačné anestetiká, ako aj tie intravenózne (podávané do žily, pozn. red.) spôsobujú zmeny neurónov. Je otázka, do akej miery sú výsledky získané pri pokusoch na zvieratách prenosné na človeka. Je totiž známe, že rôzne živočíšne druhy reagujú na anestetiká rozdielne, preto sa líši aj dávkovanie. Pokiaľ zostaneme pri ľuďoch, existujú dve skupiny pacientov, ktoré sú na účinok anestetík citlivejšie. Tou prvou sú deti do troch-štyroch rokov. V ranom detstve prebiehajú intenzívne zmeny vo vývoji mozgu, a tak môže dlhšie trvajúca anestézia ovplyvniť tvorbu nových synapsií alebo neurotransmiterov (súčasť nervovej siete organizmu, slúži na prenos signálov, pozn. red.). Preto by mala byť celková anestézia v tejto vekovej kategórii vyhradená len pre život ohrozujúce stavy a mala by byť čo najkratšia. To isté platí u ľudí starších ako 65 rokov.

Prečo u nich?

Pri tejto vekovej skupine sa už totiž stretávame s neurodegeneratívnymi zmenami mozgu a celková anestézia spolu s chirurgickým výkonom môže tieto zmeny urýchliť. Napokon, to bol aj prípad hudobného skladateľa Petra Hapku. Po operácii náhrady bedrového kĺbu u neho došlo k rozvoju Alzheimerovej choroby a on krátko nato zomrel.