Nemecký ústavný súd zamietol sťažnosť výrobcov energií na reguláciu v kríze

Skupina výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov neuspela na nemeckom ústavnom súde so žalobou namierenou proti regulácii cien elektriny, ktorú zaviedla nemecká vláda v reakcii na energetickú krízu na konci roka 2022.

Podľa sudcov bolo vo výnimočnej situácii, ktorá pred dvoma rokmi nastala, prerozdelenie mimoriadnych ziskov zvýhodnenými výrobcami energie a znevýhodnenými spotrebiteľmi primerané, informovala dnes agentúra DPA.

Cieľom regulácie cien energií známej v Nemecku ako brzda ceny energií (Strompreisbremse) bolo uľahčiť spotrebiteľom, ktoré postihli vysoké ceny energií. Vláda kancelára Olafa Scholza ju zaviedla v závere roku 2022 a pôvodne jej platnosť plánovala do tohtoročného marca.

Ukončila ju nakoniec predčasne v závere minulého roka. Prostriedky na financovanie brzdy pritom vláda čiastočne čerpala od 1. decembra 2022 do 30. júna 2023 z mimoriadnych ziskov výrobcov energie. Podľa agentúry DPA štát takto odčerpal 750 až 800 miliónov eur.

Na to sa na ústavnom súde v Karlsruhe sťažovala skupina 22 prevádzkovateľov veterných a fotovoltaických elektrární a elektrární vyrábajúcich prúd z biomasy. Argumentovali tým, že potlačenie energetickej krízy je zodpovednosťou štátu, a malo by sa preto financovať z daní.

Mimoriadnymi či náhodnými ziskami sú také zisky, ktoré sú výrazne vyššie oproti očakávaniam. Pred dvoma rokmi boli ich príčinou mimoriadne vysoké ceny plynu, ktoré súviseli okrem iného so začatím ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

V rámci brzdy cien energií platili za elektrinu domácnosti spolu s menšími a strednými podnikmi 40 centov za kilowatthodinu, a to až do 80 percent svojho ročného priemeru spotreby z predchádzajúceho roka.

Úľavy mali aj veľké priemyselné firmy, pri ktorých výhodnejšia cena 13 centov za kilowatthodinu platila do 70 percent spotreby. Ešte na konci roku 2021 sa pritom cena za kilowatthodinu pohybovala mierne nad 30 centmi a v roku 2022 presahovala aj 50 centov.