Vedci upozorňujú na dramatické zmeny v Antarktíde: Roztápajú sa vrcholky ľadovcov, na vine sú nečistoty
Českí vedci upozorňujú na dramatické zmeny v Antarktíde, roztápajú sa aj vrcholky ľadovcov, čo sa predtým nestávalo. Na vine sú nečistoty, ktoré prináša vietor z odľadovatených a vyschnutých častí a ktoré sa na vrcholkoch hromadia.
Tmavé znečistené plochy viac pohlcujú slnečné žiarenie a absorbujú viac tepla, čo urýchľuje topenie, povedal dnes na pražskej konferencii Česká veda v Antarktíde vedúci Českého antarktického výskumného programu Daniel Nývlt.
Zmeny zasiahli vegetáciu
Merania vykonávané pomocou satelitných dát a geometrických metód ukazujú, že predtým zaznamenané prírastky ľadu na vrcholových častiach ľadovcov ustali. "Na meranie využívame satelitné dáta, ale aj terénne merania, napríklad zasadzovaním bambusových tyčí, ktoré umožňujú presne monitorovať zmeny výšky ľadu," opísal Nývlt.
Bambusové tyče podľa neho majú výhodu, že nevedú teplo ako napríklad hliníkové tyče, a preto nezrýchľujú topenie.
Klimatické zmeny sa prejavujú tiež na pôdnom a vegetačnom kryte Antarktídy. Filip Hrbáček z Masarykovej univerzity upozornil na prehlbovanie aktívnej vrstvy permafrostu, čo je časť pôdy, ktorá počas leta rozmrzá.
"Od roku 2014 pozorujeme zreteľné vysušenie povrchu na mnohých lokalitách na ostrove Jamesa Rossa. Tieto zmeny majú zásadný dopad na miestnu vegetáciu, ktorá je na vlhkosť extrémne citlivá, "uviedol.
Klíma ovplyvňuje aj výskumné podmienky. "Počasie na stanici J. G. Mendela je extrémne premenlivé. Dramatické prejavy počasia ako silný vietor a nízka viditeľnosť znemožňujú prácu vonku, "povedal Nývlt.
Pozitívnym trendom však podľa neho je, že kvôli klimatickej zmene ubúda dní s extrémnymi podmienkami, čo uľahčuje terénny výskum.
Najodľahlejší kontinent
Českí vedci sa snažia minimalizovať dopady svojej činnosti na životné prostredie. "Dbáme na čo najnižšiu uhlíkovú stopu, a pokiaľ je to možné, využívame obnoviteľné zdroje energie," uviedol Nývlt.
Antarktída je najchladnejší a odľahlý kontinent na Zemi. Zohráva dôležitú úlohu v globálnom klimatickom systéme. Jej ľadovce zadržiavajú takmer 70 percent svetovej sladkej vody, a preto aj malé zmeny v ich objeme môžu významne ovplyvniť hladinu svetových oceánov.
Český výskum sa na Antarktíde zameriava predovšetkým na štúdium klimatických zmien, pôdnych procesov a vplyvov otepľovania na miestne ekosystémy. Základňu J. G. Mendela na ostrove Jamesa Rossa prevádzkuje brnianska Masarykova univerzita od roku 2007.
Takzvanú zmluvu o Antarktíde, ktorá nadobudla platnosť od roku 1961, podpísalo 1. decembra 1959 12 štátov. Ide o medzinárodnú dohodu, ktorá stanovuje Antarktídu ako územie určené výlučne na mierové účely a vedecký výskum.
Zakazuje vojenské aktivity, jadrové skúšky a ukladanie rádioaktívneho odpadu na kontinente. Zmluva podporuje medzinárodnú spoluprácu, výmenu vedeckých údajov a ochranu prírodného prostredia. Postupom času sa k dohode pripojili desiatky ďalších krajín, vrátane Česka.