Hlavičkovanie ako skrytý démon? Športová veda ponúka jasné závery, tréningové osnovy pre detské tímy sa menia

Prudký dynamický nábeh, správne načasovanie, impozantný výskok a bum. Góly hlavou sú neodmysliteľnou súčasťou futbalu už od nepamäti. Koniec koncov, kvalitná hra hlavou patrí k dôležitým zbraniam každého správne namixovaného tímu. A mená ako Oliver Bierhoff, Christian Vieri, Horst Hrubesch, Olivier Giroud, prípadne Cristiano Ronaldo či Sergio Ramos patria medzi najlepších hlavičkárov v dejinách futbalu.

Fanúšikovia vedia vždy oceniť pekný a dôležitý gól, keď priletí kvalitný center zo strany a útočiaci hráč nezadržateľne skóruje. Nemenej štýlové a dôležité vedia byť aj obranné zákroky, keď zadáci vyhlavičkujú na hranici sebaobetovania loptu z bránkovej čiary, prípadne „rybičkou“ prerušia nebezpečnú akciu.

Šport však má okrem pozitívnych emócií aj tienisté stránky. A tými najtemnejšími zákutiami sú nepochybne zranenia. Zlomeniny, potrhané väzy či natiahnuté svaly neraz kompletne zmenia celý program sezóny. Absolútne najhoršie sú však otrasy mozgu, respektíve traumatické poškodenia mozgu, ktoré majú nezriedka za následok aj koniec kariéry.

V kontaktných kolektívnych športoch typu americký futbal, ragby, hokej a občas aj futbal sú otrasy mozgu časté. Pri futbale sa však v poslednom čase čoraz viac dostáva do popredia téma hlavičkovania. Dôvod? Spojitosť hlavičkovania s neurodegeneratívnymi ochoreniami ako demencia, Alzheimerova choroba, prípadne Parkinsonova choroba. ...