Ruský parlament sprísnil zákon o zahraničných agentoch
Dolná komora ruského parlamentu dnes schválila ďalšie sprísnenie zákona o takzvaných zahraničných agentoch, ktorý Rusko prijalo v roku 2012 pre subjekty financované zo zahraničia.
Definíciu "zahraničného agenta" ale Moskva postupne rozšírila tak, že ním môže označiť takmer kohokoľvek, tvrdia obhajcovia ľudských práv. Podľa nich ruský režim zákon používa na potláčanie opozície. Dnes prijaté opatrenie dá ruskej vláde ešte väčšiu kontrolu nad príjmami subjektov, ktoré považuje za "zahraničných agentov", napísala agentúra Reuters.
Zákon prijatý dnes podľa Reuters v poslednom čítaní vyžaduje, aby "zahraniční agenti" prevádzali príjmy z predaja či prenájmu nehnuteľností či áut a tiež úroky z vkladov a dividend na osobitné rubľové účty.
Posielať na ne majú aj všetky zárobky z intelektuálnej činnosti, čo sa týka okrem iného literatúry, umenia, rozhlasového vysielania, ale tiež vynálezov či obchodných značiek.
Zákon bol niekoľkokrát upravený
Zákon o zahraničných agentoch platí v Rusku od roku 2012 a odvtedy bol niekoľkokrát upravený tak, že toto označenie bolo rozšírené z mimovládnych organizácií aj od nezávislých médií či jednotlivcov, ktorí prijímajú financie zo zahraničia.
V júli 2022, teda niekoľko mesiacov po ruskej invázii na Ukrajinu, ruský parlament upravil definíciu "zahraničného agenta" tak, že toto označenie platí pre každého, kto je nejakým spôsobom pod "zahraničným vplyvom".
Od roku 2012 úrady označili za "zahraničných agentov" stovky organizácií, spravodajských kanálov, novinárov či podnikateľov. Agentúra Reuters dnes napísala, že ruské ministerstvo spravodlivosti teraz registruje 895 jednotlivcov a organizácií ako "zahraničných agentov". Podľa agentúry AFP je na tomto zozname 493 ľudí.
Subjekty považované ruskými úradmi za "zahraničných agentov" musia okrem iného označovať svoje publikácie, pravidelne hlásiť svoje príjmy a výdavky a podrobovať sa finančným auditom.
Od tohtoročného marca nesmú napríklad ruskí občania a firmy na platformách týchto subjektov ani umiestňovať reklamu. Rovnako je "zahraničným agentom" zakázaná inzercia prostredníctvom ruských firiem.
Prostriedok na potlačenie opozície
Obhajcovia ľudských práv zákon o zahraničných agentoch dlhodobo kritizujú a označujú ho za prostriedok na potlačenie opozície. Tento rok v októbri Európsky súd pre ľudské práva (ECHR) označil tento zákon za "stigmatizujúci, zavádzajúci a používaný príliš širokým a nepredvídateľným spôsobom".
Účelom tejto legislatívy podľa ECHR je "skôr trestať a zastrašovať, ako riešiť potrebu transparentnosti či oprávnené obavy o národnú bezpečnosť".
Zákon o zahraničných agentoch majú v rôznych podobách aj iné krajiny, napríklad v USA platí už od 30. rokov minulého storočia a volá sa zákon o registrácii zahraničných agentov (FARA). Nariaďuje registráciu subjektom, ktoré v krajine reprezentujú záujmy cudzích štátov a ktoré musia mať okrem iného transparentný prehľad činnosti aj financovania.
Svoje informačné materiály, ktoré distribuujú, musia tiež označovať vyhlásením, že sú vyhotovené v mene zahraničnej právnickej osoby.