Vojak, zbojník, legenda: Jánošík neokrádal iba bohatých a chudobným peniaze nerozdával, skôr požičiaval

Všetci Slováci ten príbeh poznajú, je súčasťou našej DNA. Z Juraja Jánošíka (1688-1713), vojaka a neskôr zbojníka, sa stal národný hrdina, legenda. Hoci nepoznáme jeho reálnu podobu, v našich predstavách je to krásne urastený a hrdý chlap s valaškou, ktorý bohatým bral a chudobným dával. Historička Diana Duchoňová sa venuje historickej kriminológii a hovorí, aký bol Jánošík naozaj.

Bol Juraj Jánošík len jedným z mnohých zbojníkov tej doby?

Jedným z mnohých, stavovské povstania vytvárali zbojnícke družiny takmer v každej stolici na území Slovenska (stolica je pomenovanie administratívnej jednotky v Uhorsku od novoveku až do zániku Uhorska v roku 1918, krátko sa názov používal aj po vzniku Československa, do roku 1922. Stolice boli jednotky šľachtickej samosprávy, na rozdiel od komitátov, ktoré boli kráľovskými jednotkami aj na rozdiel od žúp, ktoré boli štátnymi jednotkami. Začiatkom 15 storočia bolo v Uhorsku asi 70 stolíc, pozn. red.) Úspešnosť bola rôzna, niektorí dokázali zbíjať dlhšie, iní zase len veľmi krátko – ako Jánošík.

Je známe, kedy zbojníci najviac zbíjali? Záviselo to napríklad na ročnom období?

Zbojníci sa venovali tomuto „remeslu“ prevažne v lete a na jeseň pre počasie aj pre zvýšený pohyb ľudí na cestách. Niekedy sa nechali najímať na sezónne práce, keď si vyhliadli obete, ktoré potom ozbíjali. Napríklad salaše či odľahlejšie mlyny. V zime išli domov alebo k známym, ktorí ich ukrývali.

Čo všetko kradli?

Hlavne veci dennej potreby, peniaze, dobytok, kone a potraviny, čiže to, čo vedeli rýchlo predať alebo zjesť, ako napríklad ovce. Šperky a zlaté predmety museli odpredávať cez sprostredkovateľov, ktorí ich často okrádali. Ale so zlatom a šperkami bol problém...