Minulý rok boli už v marci splnené podmienky na kvitnutie stromov, vraví klimatológ
Minulý rok boli už v prvej dekáde marca splnené podmienky na kvitnutie stromov na väčšine Slovenska. Nastal preto aj skorý nástup alergénov. Informoval o tom klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozef Rozkošný.
"Ľudia, ktorí sú alergickí na jelšu či liesku, mohli pociťovať problémy už začiatkom februára," povedal Rozkošný. Dodal, že v porovnaní s normálom v rokoch 1991 až 2020 nastúpil začiatok kvitnutia liesky obyčajnej vlani o 20 až 31 dní skôr.
Marhuľa začala kvitnúť na konci februára, od začiatku marca kvitli odrody čerešní a na konci marca aj jablone a hrušky. "Takýto skorý nástup jarných fenologických fáz u ovocných druhov zvyšuje pravdepodobnosť poškodenia mrazmi, čo sa v roku 2024 aj stalo," priblížil klimatológ.
Mrazy sa podľa neho vyskytli v marci najmä v západnej polovici Slovenska. Najväčšie škody zaznamenali na kvitnúcich stromoch v Ponitrí a Považí. Poškodené boli najviac marhule a čerešne.
Odborníci si všimli aj skoršie pučanie listov na stromoch v lese. Jarné fenologické fázy drevín nastúpili o jeden až tri týždne skôr, povedal Rozkošný.
Dreviny a rôzne plodili ovplyvnilo v roku 2024 aj sucho. Zrážky chýbali počas ich vegetačného obdobia. Výrazné sucho bolo v máji a ďalšia vlna bola počas augusta a začiatkom septembra a taktiež v novembri a decembri. "V priebehu augusta sme zaznamenali výraznejšie negatívne dosahy sucha na lesné ekosystémy, ale aj na poľnohospodárske plodiny, respektíve ovocné druhy," uviedol Rozkošný. Doplnil, že skorý nástup jarných fenologických fáz a neskorý nástup jesenných spôsobil pomerne dlhé vegetačné obdobie. Stromy, ktorým opadli listy počas leta, začali v druhej polovici jesene opätovne pučať a mať listy.
Prvú znášku peľu včely zaznamenali od prvých desiatich dní mesiaca február. Nastalo to podľa Rozkošného o tri až 37 dní skôr ako obvykle. "V praxi to znamená, že takýto skorý nástup môže spôsobiť zvýšenú úmrtnosť a chorobnosť včelstiev," poznamenal klimatológ.