Krátke úroky pôjdu dole, no tie dlhé hore
Centrálne banky na oboch stranách Atlantiku kráčajú každá iným smerom. Kým ECB úroky znížila, Fed ich nezmenil. Rozdielne rozhodnutia reflektujú iný ekonomický rast a očakávania ďalšieho vývoja inflácie. Kým ekonomika eurozóny sa v ostatných mesiacoch úplne zastavila, americká sa len mierne spomalila.
A kým ECB je aj naďalej presvedčená o pokračujúcom návrate inflácie na cielenú úroveň dvoch percent, americká takúto zmienku zo svojho ostatného komuniké úplne vypustila.
V cenách dlhopisov sa toto vnímanie reality premietlo už dávnejšie. Kým Fed od septembra sadzby znížil o jeden percentuálny bod, 10-ročné výnosy amerických dlhopisov za rovnaký čas o jeden percentuálny bod, naopak, stúpli. Taká divergencia je aj historicky nezvyčajná. Svojím spôsobom tým finančné trhy dávajú tamojším centrálnym bankárom najavo, že sa pomýlili. Že úrokové sadzby znížili predčasne a nanovo rozdúchali hrozbu inflácie.
V prípade eurozóny, ktorú kvári stagnácia ekonomiky čoraz viac než inflácia, boli kroky centrálnej banky finančnými trhmi prijaté ústretovejšie. ECB znížila sadzby minulý rok zhodne ako Fed, o jeden percentuálny bod. Výnosy 10-ročných dlhopisov krajín eurozóny však na rozdiel od amerických poväčšine nerástli, ale udržali sa na porovnateľných alebo aj nižších úrovniach ako v júni minulého roka, keď ECB so znižovaním sadzieb začala.
Takýto vývoj však platil len do začiatku decembra. Odvtedy sa americký trend rastu výnosov stal globálnym fenoménom a zvrátil aj vývoj u nás. Vzrástli nielen výnosy dlhopisov krajín eurozóny, miestami až o pol percentuálneho bodu pri 10-ročných splatnostiach, ale aj dlhodobé medzibankové benčmarky, takzvané úrokové swapy. Januárové zníženie sadzieb ECB tento nárast cien dlhodobých zdrojov nezvrátilo, len zmiernilo zhruba o desatinku percenta.
Čo z tohto vývoja vyplýva pre firmy či dlžníkov spomedzi domácností? Nie sú to dobré správy. Nádejný pokles nákladov na požičiavanie vďaka znižovaniu sadzieb centrálnych bánk sa nemusí dostaviť. Iste, nebude to ako v Amerike, kde typické hypotéky fixované na tridsať rokov sú aktuálne za sedem percent, kým v septembri boli „len“ za 6,1 percenta.
No spoliehať sa na výrazný pokles úrokov na úveroch s dlhšími fixáciami sa zrejme nedá. Aspoň nie v základnom scenári. V alternatívnom, v ktorom sa zo stagnácie stane recesia a z inflácie deflácia, je možné všetko. V takom scenári by nás však iné problémy trápili oveľa viac ako pomalý pokles nákladov na pôžičky.