Scholz a Merz dva týždne pred voľbami súperili v debate o migrácii i hospodárstve
Dva týždne pred predčasnými parlamentnými voľbami sa nemecký sociálnodemokratický kancelár Olaf Scholz a predák opozičnej konzervatívnej únie CDU/CSU Friedrich Merz stretli v debate. Na verejnoprávnych straniciach ZDF a ARD sa hodinu a pol preli o migrácii, hospodárskej situácii Nemecka, vojne na Ukrajine či dôsledkoch nástupu amerického prezidenta Donalda Trumpa. V prvých z dvoch plánovaných duelov podľa očakávania veľkú zhodu nenašli. Je pritom možné, že ich strany budú musieť po voľbách spolupracovať.
Predvolebná kampaň v Nemecku sa spočiatku roka sústredila na neutešený stav nemeckej ekonomiky, ktorá vlani už druhý rok v rade zaznamenala pokles. Zmenil to útok v Aschaffenburgu z 22. januára, pri ktorom neúspešný žiadateľ o azyl z Afganistanu zaútočil na skupinu detí zo škôlky, zabil dvojročného chlapca a 41-ročného muža, ktorý prišiel na pomoc. Pozornosť politikov sa potom stočila k migračnej a azylovej politike a bezpečnosti.
Na začiatku dnešnej debaty sa Scholz a Merz stretli kvôli postupu CDU/CSU, ktorá Spolkovému snemu v reakcii na útok v Aschaffenburgu minulý týždeň predložila nezáväznú rezolúciu vyzývajúcu na sprísnenie migračných a azylových pravidiel. Podarilo sa ju však schváliť len za pomoci hlasov Alternatívy pre Nemecko (AfD), ktorá je označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú stranu.
CDU/CSU si za to vyslúžila ostrú kritiku od politických konkurentov, cirkví, ale aj od bývalej kancelárky za CDU Angely Merkelovej. Do ulíc na protest proti prelomeniu tabu vyšli desiatky tisíc ľudí po celom Nemecku. Veľká demonštrácia v sobotu v Mníchove prilákala 250-tisíc ľudí, týždeň pred tým na podobnú akciu v Berlíne prišlo okolo 160-tisíc ľudí.
Scholz Merzovi v debate vyčítal, že údajne porušil slovo, keď umožnil schválenie rezolúcie s pomocou AfD. Merz Scholza obvinil, že situácia tak ďaleko dospela len kvôli neochote sociálnych demokratov (SPD) a zelených rokovať o sprísnení migračnej politiky. Znovu vylúčil akúkoľvek povolebnú spoluprácu s AfD. Obaja politici sľúbili, že obmedzenie migrácie bude pre nich po voľbách prioritou.
Zhodu kancelár a predák opozície nenašli ani v druhej kľúčovej téme tohtoročnej predvolebnej kampane - hospodárstve. Zatiaľ čo podľa Merza nesie vinu za zlú situáciu Scholzova vláda, podľa kancelára sa na nej podpísali predovšetkým následky ruského útoku na Ukrajinu z roku 2022 a jeho vláda im naopak úspešne čelila. Vojna na Ukrajine bola tiež jednou z tém debaty, potvrdil sa však len dlhodobý rozpor v názore na dodanie striel s plochou dráhou letu Taurus. Zatiaľ čo Merz ho požaduje, Scholz ho odmieta.
Politici sa stretli aj v ďalších otázkach, vyhrotená bola debata okolo výdavkov na obranu, o ktorých ďalšom zvýšení sa začalo hovoriť po januárovom prejave súčasného amerického prezidenta. Republikán Trump vyzval štáty NATO, aby zvýšili vojenské výdavky na päť percent, súčasný cieľ je dvojpercentný. Aj ďalšie dôsledky politiky nového šéfa Bieleho domu sa stali predmetom sporu v debate Scholza s Merzom, a to vrátane otázky zavedenia ciel proti EÚ alebo budúcnosti dánskeho autonómneho územia Grónska, na ktoré si Trump robí nároky. Na prípadné zavedenie ciel podľa Scholza EÚ môže reagovať pokojne do hodiny.
Scholz podľa hodnotenia agentúry DPA v debate vystupoval agresívnejšie, často Merzove výroky označoval za smiešne. Merz reagoval na Scholzove útoky pokojne. Kancelára často priamo oslovoval a kládol mu doplňujúce otázky.
Dnešný predvolebný duel bol prvým z radu debát a ďalších predvolebných relácií, ktoré budú verejnoprávne aj súkromné nemecké televízie vysielať prakticky až do konca kampane pred voľbami, ktoré sa uskutočnia 23. februára. Scholz a Merz sa ešte stretnú vo dvojici, v ďalších programoch ale budú prizvaní aj ďalší kandidáti na kancelára, okrem iného Robert Habeck za Zelených či Alice Weidelová z AfD.
Podľa súčasných prieskumov verejnej mienky vyhrá voľby Merzova CDU/CSU so zhruba 30 percentami hlasov, na druhom mieste skončí AfD s 20 až 22 percentami. Tretiu a štvrtú priečku potom obsadzujú v sondážiach SPD a Zelení, ktorí sa pohybujú medzi 15 až 18, respektíve 13 až 15 percentami. Ďalšie strany oscilujú okolo päťpercentnej hranice nutnej pre zvolenie do parlamentu.