Znížiť nedostatok lekárov v Nemecku môže vyriešiť úprava zákona o migrácii
Migrácia je jednou z tém blížiacich sa februárových volieb v Nemecku. Pravicové strany vyzývajú na potláčanie príchodu nových obyvateľov, hoci hospodárstvo je do veľkej miery závislé od pracovníkov narodených v zahraničí.
Tisíce ľudí vo februári protestovali v Berlíne proti plánom na obmedzenie imigrácie. Navrhli ich opoziční konzervatívci a získali si aj podporu krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD).
Priemyselné odvetvia od výroby po stavebníctvo sa v Nemecku spoliehajú na zahraničných pracovníkov, no táto závislosť je obzvlášť zreteľná v zdravotníctve.
Sektor čelí akútnemu nedostatku pracovnej sily. Počet odchádzajúcich lekárov prevyšuje počet ľudí vstupujúcich do profesie v krajine so starnúcou populáciou.
Štúdia Nadácie Bertelsmann z novembra ukázala, že bez imigrácie by sa pracovná sila v Nemecku do roku 2040 znížila o 10 percent. Môže za to aj spomínaný zvyšujúci sa počet starších ľudí v krajine. Ekonomickí experti varujú, že nedostatok pracovnej sily môže spomaliť celé sektory už aj tak stagnujúcej ekonomiky.
Súčastná imigračná politika v Nemecku
Nemecko pod vedením sociálnodemokratického kancelára Olafa Scholza v septembri minulého roka znovu zaviedlo imigračné kontroly na všetkých svojich pozemných hraniciach. Za zmenu si vyslúžil kritiku zo strany susedných krajín, ktoré tvrdia, že porušuje princíp voľného pohybu v rámci Európskej únie.
Tento krok bol reakciou na obavy verejnosti v súvislosti s viacerými násilnými incidentmi, do ktorých boli zapletení ľudia s migračným pozadím. Udalosti, medzi ktoré patrilo napríklad úmyselné narážanie autom do ľudí a smrteľný útok nožom, posilnili podporu krajne pravicovej strany AfD a prinútili niektorých politikov sprísniť svoje postoje k migrácii.
Opozičná Kresťanskodemokratická únia (CDU) a AfD, ktoré vedú v najnovších prieskumoch, požadujú tvrdšie opatrenia v migračnej politike, vrátane trvalých kontrol na hraniciach, zvýšenia počtu zadržaných „nelegálnych imigrantov“, presunu azylových procesov do krajín mimo EÚ a obnovenia deportácií do Sýrie a Afganistanu.
Podľa nedávneho prieskumu dve tretiny nemeckej verejnosti podporujú prísnejšie imigračné pravidlá. Avšak iný prieskum ukázal, že hlavnými obavami voličov zostávajú ekonomika a vysoké ceny.
Dopyt po lekároch je naliehavým problémom. Štúdia vládou podporovaného Centra pre kvalifikovaných pracovníkov zistila, že v období od júla 2023 do júna 2024 zostalo v sektore zdravotnej starostlivosti neobsadených približne 47-tisíc pracovných miest, od fyzioterapeutov až po zubných asistentov.
Nemecké zdravotníctvo čelí dvojitému tlaku – nízky počet absolventov medicíny v nemocniciach a vysoký počet lekárov, ktorí odchádzajú do dôchodku.
V porovnaní so susednými krajinami EÚ má Nemecko jeden z najnižších podielov absolventov medicíny – v roku 2022 to bolo len 12,4 absolventa na 100-tisíc obyvateľov. Zatiaľčo Slovensko má približne o 54 percent vyšší počet absolventov medicíny v prepočte na 100-tisíc obyvateľov v porovnaní s Nemeckom.
Kritický vekový priemer
Ďalší problém predstavuje starnutie pracovnej sily. V roku 2022 malo Nemecko najvyšší podiel lekárov vo veku 55 – 64 rokov v Európe, až 36,1 percenta.
Starnúca populácia zároveň kladie čoraz väčšie nároky na už aj tak preťažené zdravotnícke služby. Podľa nemeckého štatistického úradu sa počet ľudí vo veku 65 rokov a viac do roku 2040 takmer zdvojnásobí, zo 16 miliónov na približne 24 miliónov.
Podľa správy Expertnej rady pre integráciu a migráciu z roku 2023 budú kvalifikovaní migranti kľúčoví pre udržanie fungovania zdravotnej starostlivosti v budúcnosti.
Podľa správy Nemeckej lekárskej asociácie z roku 2023 tvoria zahraniční zdravotníci približne 14 percent pracovnej sily v zdravotníctve.
Podľa Sýrskej spoločnosti lekárov a farmaceutov v Nemecku v nemeckých nemocniciach pracuje približne 10-tisíc Sýrčanov, čo z nich robí najväčšiu skupinu zahraničných lekárov v krajine.
Rozhodnutie bývalej kancelárky Angely Merkelovej v roku 2015 prijať viac ako milión žiadateľov o azyl, prevažne zo Sýrie, bolo v Nemecku kontroverzné. Niektorí politickí analytici ho dokonca označujú za jeden z faktorov, ktoré prispeli k nárastu podpory AfD.
Po páde vtedajšieho sýrskeho prezidenta Bašára Asada v decembri minulého roka niektorí nemeckí politici naznačili, že by sýrski utečenci mali zvážiť návrat domov.
Predseda Nemeckej nemocničnej federácie (DKG) však varoval, že ak by veľké množstvo Sýrčanov odišlo, v zdravotníctve by vznikli viditeľné medzery.
Nemecko zmiernilo niektoré pravidlá s cieľom prilákať kvalifikovaných zahraničných pracovníkov. V roku 2020 prijalo Zákon o imigrácii kvalifikovaných pracovníkov a v roku 2023 ho rozšírilo, aby uľahčilo prístup na trh práce pre občanov krajín mimo EÚ, najmä zjednodušením a urýchlením vízových procesov.
Stredopravá CDU a krajne pravicová AfD však boli proti tomuto zákonu. Tvrdili, že jeho definícia kvalifikovanej pracovnej sily je príliš široká.
Nemecko plánuje podpísať migračné partnerstvá s 10 krajinami, vrátane Kene, Indie a Filipín, ktoré umožnia kvalifikovaným pracovníkom z týchto krajín žiť a pracovať v najväčšej ekonomike Európy.