Rokovania o nemeckej vláde sa sústredia na miliardové osobitné fondy
V Nemecku dnes tretí deň pokračujú sondážne rozhovory o vytvorení vládnej koalície. Vyjednávači konzervatívnej únie CDU/CSU a sociálnej demokracie (SPD) sa pritom sústredia na miliardové osobitné fondy, z ktorých by mohli byť financované výdavky na obranu a investície do infraštruktúry.
Podľa denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung chce pravdepodobný budúci kancelár Friedrich Merz o financovaní fondov rozhodnúť do štvrtkového mimoriadneho summitu Európskej únie k Ukrajine.
Výsledky volieb
Predčasné parlamentné voľby na konci februára vyhrali Merzovi konzervatívci s 28,5 percenta hlasov. Sociálni demokrati, ktorých do volieb viedol doterajší kancelár Olaf Scholz, skončili až na treťom mieste s najhorším výsledkom od konca druhej svetovej vojny. Dostali 16,4 percenta hlasov.
Druhé miesto obsadila s pätinou hlasov Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá je označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú stranu.
Merzova CDU/CSU čoskoro po voľbách oslovila SPD, prvé sondážne rozhovory o vytvorení novej vlády viedli strany v piatok. Druhé kolo začalo v pondelok v podvečer a skončilo krátko pred polnocou. Dnes sa od rána opäť rokuje.
Tlak na rýchle zostavenie stabilnej vlády vzrástol podľa nemeckých médií po piatkovej hádke amerického prezidenta Donalda Trumpa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Bielom dome. Ďalší impulz by im mohlo dať Trumpovo pondelkové rozhodnutie prerušiť americkú vojenskú pomoc Ukrajine.
Vláda do Veľkej noci
Merz po voľbách avizoval, že chce vládu so sociálnymi demokratmi zložiť najneskôr do Veľkej noci, ktoré sú v tomto roku v druhej polovici apríla. Vzhľadom na napätú geopolitickú situáciu by ale podľa niektorých členov vyjednávacích tímov mohol kabinet byť hotový aj skôr.
Merz sa chce postaviť do čela snáh o jednotu Európy tvárou v tvár ruskej hrozbe a slabnúcemu spojenectvu s USA. Iniciatívu teraz prevzali britský premiér Keir Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Sondážne rozhovory CDU/CSU a SPD sa teraz sústredia na vytvorenie dvoch osobitných fondov. Jeden z nich by mal financovať výdavky na obranu, druhý investície do infraštruktúry. V obrannom fonde by mohlo byť podľa nemeckých médií 400 miliárd eur a v infraštruktúrnom 500 miliárd eur.
Otázkou zostáva, ako vytvorenie fondov schváliť. CDU/CSU a SPD uvažujú, že by o nich mohli nechať hlasovať ešte poslancov končiaceho Spolkového snemu. Ten nový, ktorý Nemci zvolili 23. februára, sa musí stretnúť do 30 dní od volieb, teda najneskôr 25. marca.
V ňom však budú mať Alternatíva pre Nemecko a postkomunistická Levice takzvanú blokačnú menšinu. Obsadia totiž spoločne viac ako tretinu kresiel. Na zmeny ústavy, ale aj na schválenie osobitných fondov je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov zvolených poslancov. Strany z krajov nemeckého politického spektra by tak mohli fondy zablokovať.