Bostonský masaker vyhrotil vzťahy medzi Američanmi a Britmi, ich pozícia v kolóniách sa nezadržateľne rúcala
Je chladný večer 5. marca 1770. V centre Bostonu, pred sídlom koloniálnej správy na King Street, hliadkuje britský vojak Hugh White. Všeobecný pokoj zrazu preruší krik a on zbadá obďaleč mladého muža, nadávajúceho britskému dôstojníkovi.
„Dlhujete môjmu majstrovi peniaze. Kedy mu zaplatíte? Čo si vôbec o sebe myslíte?“ doráža parochniarsky učeň Edward Garrick do oficiera. Krik prerastá do strkanice a White sa rozhodne zasiahnuť.
Vyzýva mladíka, aby odišiel, no ten neposlúchne a udrie aj jeho. Vojakovi povolia nervy a pažbou pušky mu uštedrí ranu do hlavy. Garrick padá na zem, hneď však vstáva a beží preč.
Lenže zakrátko sa vracia a nie je sám. Sprevádza ho skupina mužov, sú zjavne rozčúlení a mieria k Whitovi. Ani sa nenazdá a je obkolesený. Najprv mu nadávajú, a keď naňho začnú útočiť aj fyzicky, volá o pomoc.
Po niekoľkých minútach prichádzajú posily – skupina vojakov vedená kapitánom Thomasom Prestonom. V rovnakom čase sa na neďalekej veži rozoznejú zvony a ich zvuk priláka na miesto ďalších ľudí.
Udalosti naberajú rýchly spád. Asi desaťčlenná britská jednotka zrazu čelí viac než tristočlennému davu. Na výzvy, aby sa rozišli, ľudia nereagujú. Naopak, na vojakov začnú lietať najprv snehové gule a po chvíli aj kamene.
Zostáva vám 89% na dočítanie.