Kaliforniu strašia prízraky z hlbín. Červený príliv mení uškatce na desivé beštie
Kalifornia tento rok schytáva jednu ranu za druhou, po ničivých požiaroch musí riešiť aj hrozbu z hlbín. Rekreantov na plážach ohrozujú nebývalo agresívne uškatce. Napadli niekoľko ľudí a niektorí z nich museli vyhľadať pomoc lekára. Inak plaché a neškodné zviera sa v neovládateľný živel mení pod vplyvom javu prezývaného červený príliv.
Nie, nie je to zápletka z podpriemerného nízkorozpočtového hororu, ale každodenná realita obyvateľov južnej Kalifornie. Pätnásťročná Pheobe Beltranová 30. marca plávala kúsok od pobrežia Long Beach.
Agresívne uškatce
Z ničoho nič ucítila, že niečo nie je v poriadku, pod vodou sa rýchlo mihala tajomná silueta. Potom už cítila len zuby, uškatec sa jej zahryzol do ruky. "Strašne som sa bála, bola som v šoku. Do ruky mi vystreľovala bolesť, stále dookola," popísala pre CNN. Keď sa dostala na pláž, musela vyhľadať pomoc lekára.
Podobný prípad sa odohral 21. marca v meste Oxnard. Obeťou besniaceho uškatca sa stal RJ LaMendola, ktorý surfoval po vlnách. Zviera ho napadlo, keď v plnej rýchlosti jazdil po vlne.
"Vyskočil z vody, mal divoký, možno až démonický výraz. Žiadna hravosť, ktorú si inak s uškatcami spájame. Mám z toho traumu," popísal LaMendola desivý zážitok na Facebooku.
Dôvod, prečo sa inak milé zvieratá chovajú agresívne, je podľa vedcov prostý. Zmeny v ich mozgu spôsobuje otrava kyselinou domoovou. Ide o neurotoxín v riasach spôsobujúci otravu drobných morských živočíchov, hromadí sa v mäkkýšoch, sardinkách a ančovičkách. Keď ich skonzumujú uškatce, vydry či veľryby, môže dôjsť k ich otrave.
„Keď potom uškatce nájdeme uviaznuté na pobreží, sú skoro v kóme,“ vysvetľuje John Warner z Marine Mammal Care Center v Los Angeles. Pri otrave sa toxín dostane do ich mozgov a spôsobuje im problémy s dýchaním a špecifický typ záchvatov, kedy neprirodzene vyvracajú hlavy a zatvárajú oči.
"Majú čo robiť, aby sa v tomto stave vôbec dostali na breh. Súčasťou otravy je extrémne silný pud bojuj, alebo uteč. Ak ich niekto vo vode prekvapí, môžu zaútočiť," hovorí Warner a dodáva, že otravy sa týkajú aj delfínov.
Červený príliv premnoženého toxínu
Paradoxné je, že toxín je bežnou súčasťou oceánov, často sa však nadmerne rozšíri, čo spôsobuje problémy pri pobreží. Vietor v jarných mesiacoch ženie studenú vodu preč od pobrežia Kalifornie a sediment bohatý na nutrienty, ale aj toxíny, vírom stúpa na povrch. Tam je potravou drobných aj väčších živočíchov. Na povrchu sa kvôli tomu tvorí aj špecifická jedovatá červená riasa prezývaná „červený príliv“.
Podľa Warnera v posledných rokoch situácii nepomáhajú klimatické zmeny ani ľudská činnosť. Vyššia teplota povrchových vôd spôsobuje ich väčšiu kyslosť, čo je ideálne na množenie rias. Samostatnou kapitolou je nadužívanie hnojív, ktoré voda pri dažďoch splachuje do riek a následne morí a oceánov. Nadbytok živín je neskôr ďalším katalyzátorom pre rast rias.
Otrávené zvieratá majú nádej na prežitie iba v prípade, že sa včas dostanú do starostlivosti záchranárov. "Najprv z nich vodou umyjeme toxíny. Podávame aj preparáty proti záchvatom, ktoré zabránia nezvratnému poškodeniu mozgu. Základom rekonvalescencie je podávanie tekutín, aby sa jedovaté látky vypláchli z tela," popisuje Warner.
Najprv musia zachránených uškatcov kŕmiť sondou zavedenou do papule, po týždni už sú zvieratá schopné jesť samy a môžu sa vrátiť do voľnej prírody.