V Bruseli vládne politický chaos, pribúda násilie a dlhy mesta rastú. Ulice trápi špina a obchod s drogami

Viacero aktov násilia súvisiacich s drogami so smrteľnými následkami v srdci mesta, kde sídlia inštitúcie Európskej únie, ukázalo, ako ďaleko Brusel klesol: Bankrot, násilie a zločiny sú takmer na dennom poriadku, napísal denník Politico.

Len za prvý mesiac a pol tohto roka si 11 incidentov so zbraňou vyžiadalo životy dvoch ľudí a ďalšie štyri osoby utrpeli zranenia. Násilnosti pritom neustávajú.

Úpadok mesta

Ďalšia streľba so zranenými sa odohrala tento týždeň. Útoky, ktoré boli ešte pred niekoľkými rokmi nemysliteľné, podľa bruselského denníka ukazujú úpadok mesta a odhaľujú zúfalú potrebu silného politického vedenia. Brusel však žiadne nemá. Po voľbách v minulom roku totiž zatiaľ žiadna vláda nevznikla.

Belgická politická štruktúra je veľmi zložitá a pripomína podľa Politica labyrint. Vo viacvrstvovom systéme vlády má každá úroveň svoje politickej právomoci a často ju sužujú vnútorné boje.

Belgičania si volia svojich zástupcov do národného parlamentu, ako aj do regionálnych snemov, ktoré reprezentujú metropolu Brusel a jednotlivé jazykové oblasti, teda Flámsko a Valónsko. Všetky tri regióny majú svoje vlastné vlády zodpovedné za záležitosti, ako je bývanie, doprava a hospodárska politika.

Keď jednotlivé vlády fungujú, funguje aj všetko ostatné, keď však nie, dochádza k paralýze. A práve v bruselskom regióne je táto paralýza obrovská vzhľadom na to, že deväť mesiacov po voľbách sa politici stále dohadujú a vláda je v nedohľadne.

Problémy na politickej úrovni sa však prejavili nielen v koordinácii boja proti zločinu, ktorý sužuje Brusel. Hrozí tiež omeškanie, pokiaľ ide o stavbu sociálneho bývania a veľkých infraštruktúrnych projektov.

Verejný dlh

Dotácie, napríklad pre charitatívne organizácie, mimovládne organizácie a kultúrne projekty, sú zmrazené, napísal bruselský portál. Rovnako je zahalené neistotou financovanie centier sociálnej starostlivosti, polície a miestnych úradov. "Verejný dlh sa hromadí takmer rovnako rýchlo ako vrecia s odpadkami na špinavých uliciach," dodáva Politico.

Štrajky odborov, učiteľov, zamestnancov vo verejnej či ďalšej doprave, ale aj zamestnancov technických služieb a zvozu komunálneho odpadu sa v Bruseli odohrávajú takmer každých 14 dní. Počas štrajku nefunguje takmer žiadna verejná doprava a práve ani zvoz odpadkov, vrecia s nimi preto zostávajú často aj niekoľko dní na uliciach.

"V stávke je skutočne prežitie Bruselu ako mesta," citoval bruselský denník jedného z belgických poslancov Christopha De Beukelaera.

Akonáhle bude mať belgická metropola svoje vedenie, výzvou číslo jeden pre ňu bude dostať pod kontrolu bruselské výdavky. Dlh hlavného mesta je v súčasnosti viac ako 14 miliárd eur, bez započítania 1,6 miliardy eur. Belgický ldenník Bruzz spočítal, že deficit - teda rozdiel medzi tým, čo mesto minie a zarobí - sa každý deň zvyšuje o štyri milióny eur.

Centristická politická strana Les Engagés navrhla znížiť platy bruselských politikov o 30 percent, kým nezostavia vládu, a o 40 percent, ak vláda nebude hotová do júna.

Žiadna vláda

Zatiaľ posledným variantom sa zdá byť menšinová vláda. Aj jej vznik však podľa mnohých nie je reálny, pretože by následne potrebovala súhlas parlamentnej väčšiny tak pre svoj vznik, ako aj pre každé jednotlivé rozhodnutie, ktoré prijme.

Aj keď by to nebolo ideálne, "menšinová vláda by bola stále lepšia ako žiadna vláda," uviedol europoslanec z centristickej strany Christophe De Beukelaer.

Kým flámsky hovoriaci obyvatelia prevažujú nad frankofónnymi Valónmi v Belgicku ako celku, v Bruseli je to naopak. Bruselská vláda však musí mať zastúpenie z oboch jazykových skupín. Na oboch stranách sa pritom musia jednotlivé skupiny politických zoskupení dohodnúť na vzájomnej spolupráci, kým uzavrú plnohodnotnú koaličnú dohodu.

A situácia v Bruseli teraz stroskotala na tom, že francúzsky hovoriaci socialisti odmietli vládnuť s flámskymi nacionalistami zo strany Nová flámska aliancia súčasného belgického premiéra Barta de Wevera.

Kým Belgicko je rozdelené do troch regiónov, samotný Brusel je rozdelený na 19 štvrtí. Každá má svojho starostu a tí riadia šesť policajných zborov spadajúcich pod celý región, uviedol portál Politico.

Aj vzhľadom na nárast zločinnosti a nedávne streľby súvisiace s obchodom s drogami sa už objavujú hlasy, že je potrebné tieto sily zlúčiť. Predseda frankofónneho liberálneho Reformného hnutia Georges-Louis Bouchez dokonca už pohrozil, že ak sa Brusel "nevzchopí", mohol by sa dostať pod kontrolu federálnej vlády.