Hlbšia spolupráca krajín V4 je podľa analytikov nereálna, Poľsko hľadá iných partnerov a spoločné témy chýbajú

Hlbšia spolupráca premiérov krajín Vyšehradskej štvorky (V4), teda Maďarska, Slovenska, Poľska a Česka, po voľbách do Poslaneckej snemovne v Česku nie je reálna. Zhodli sa na tom experti, ktorých oslovila ČTK.

Poľsko sa vzďaľuje

Jednými z dôvodov sú nezáujem Poľska a nedostatok tém, ktoré by tieto štáty spájali. V poslednom čase práve na tento formát regionálnej spolupráce niektorí českí i zahraniční politici odkazovali.

"Vždy to bola spolupráca, ktorá fungovala relatívne voľne bez väčšej inštitucionalizácie, darilo sa jej vždy, keď štáty našli spoločné záujmy," povedal politológ Mats Braun z Ústavu medzinárodných vzťahov. Dodal, že situácia sa nezmení, nech už parlamentné voľby v ČR dopadnú akokoľvek.

Najväčšiu prekážku totiž predstavujú vzťahy medzi Poľskom a Maďarskom, ktoré sa zhoršili po porážke poľskej konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) vo voľbách v októbri 2023 a s následným nástupom novej poľskej vlády pod vedením premiéra Donalda Tuska.

Analytička Pavlína Janebová z Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) nevylúčila možné zapojenie krajín V4, ale rovnako ako Braun aj ona si myslí, že Varšava sa na ňom podieľať nebude.

Poľsko má totiž aj vďaka svojej veľkosti a strategickému umiestneniu v Európe väčšie možnosti nájsť iných regionálnych partnerov ako zvyšok krajín V4, dodal Braun. Spomenul napríklad takzvaný výmarský trojuholník, čo je voľné zoskupenie Poľska, Nemecka a Francúzska.

Fico a Orbán naznačujú možnú os európskych lídrov s Babišom

V nedeľu sa zišli pri príležitosti 130. výročia vybudovania mosta, ktorý spája maďarský Ostrihom so slovenským Štúrovom, slovenský premiér Robert Fico a jeho maďarský náprotivok Viktor Orbán. Fico na ich stretnutí podľa agentúry TASR naznačil, že po českých voľbách by mohli byť traja predstavitelia krajín strednej Európy, ktoré majú podobný pohľad na svet. Slovenský politik tým narážal na lídra hnutia ANO Andreja Babiša.

Babiš na V4 tiež mnohokrát odkazoval. Toto zoskupenie by podľa neho malo hrať väčšiu úlohu v riešení konfliktu v Pásme Gazy aj na Ukrajine. Podľa Janebovej aj Brauna by ale V4 mala nulový dopad na obe vojny, už kvôli problematickému vzťahu Maďarska a Slovenska s Kyjevom ohľadom dodávok ruskej ropy.

Ani možná spolupráca Babiša, Fica a Orbána v EÚ zásadne nenaruší jej terajšie smerovanie, zhodujú sa experti. K blokačnej menšine v Rade EÚ sú totiž potrebné štyri štáty, pripomenul Braun. Líder hnutia ANO by navyše podľa Janebovej v tejto inštitúcii EÚ nepresadzoval účelne proruské záujmy a nesťažoval by prijatie protiruských sankcií, ako to robia Fico a Orbán.

Líder hnutia SPD Tomio Okamura v nedeľňajšej superdebate v Českej televízii naznačil širšie usporiadanie V4 s Chorvátskom a Slovinskom. V minulosti navrhoval tiež rozšíriť zoskupenie o Rakúsko, o čom sa zmieňovala aj vtedajšia hlava Českej republiky Miloš Zeman.

"V4 vznikla za špecifických okolností. Tieto krajiny chceli vstúpiť do Severoatlantickej aliancie a EÚ. Jej rozšírenie teda nedáva zmysel," povedala Janebová. Pozícia slovinskej a rakúskej vlády je navyše podľa politológa Pavla Šaradína z Univerzity Palackého v Olomouci viac proeurópska ako Okamurov postoj.

"Potrebujú nejakú alternatívu (k NATO a EÚ) a hovoria, že je to stredoeurópska spolupráca," vysvetlil Šaradín, prečo niektoré strany, ktoré zaujímajú negatívny postoj k EÚ a NATO, navrhujú väčšiu regionálnu spoluprácu.

Niektoré aspekty V4, najmä tie na úrovni občianskej spoločnosti, stále fungujú, pripomínajú Janebová aj Braun. Obaja spomenuli činnosť Medzinárodného vyšehradského fondu, ktorý rozvíja spoločné projekty medzi krajinami v kultúre, vzdelaní alebo vo výskume.