Únia musí reagovať na Trumpove hrozby týkajúce sa Grónska, zhodli sa slovenskí europoslanci

Európska únia musí reagovať na hrozby amerického prezidenta Donalda Trumpa týkajúce sa Grónska, zhodli sa v utorok v rozhovoroch pre TASR europoslanci Lucia Yar (RE/PS), Milan Uhrík (ESN/Republika), Katarína Roth Neveďalová (nezaradená/Smer-SD), Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas-SD) a Miriam Lexmann (EPP/KDH).

Niektorí z nich zároveň vyzvali, aby EÚ začala hľadať nových strategických partnerov.

Yar: Nežijeme v 19. storočí

Yar považuje Trumpove ambície za absurdné. „Zjavne sa rozhodol, že vo svojich postojoch zhmotní všetky podozrenia z hlboko zakoreneného imperializmu, ktoré zvyšný svet vyčíta Spojeným štátom. Nežijeme v 19. storočí a vďaka medzinárodnému právu funguje svet v relatívnom mieri a rastie životná úroveň,“ poznamenala.

EÚ podľa nej musí urobiť všetko pre obranu územnej celistvosti Európy a zachovanie medzinárodného práva ako základného piliera medzinárodných vzťahov. Reakciu EÚ preto považuje za nevyhnutnú.

„Som rada, že to aj robí. Tradične - keďže ide o dlhodobého spojenca - sa začína politickým a diplomatickým tlakom. Oceňujem aj posilnenie jednotiek niektorých členských krajín EÚ priamo v Grónsku,“ doplnila s tým, že lídri na štvrtkovom summite v Bruseli preberú aj ďalšie možnosti reakcie.

Ďalej zdôraznila, že EÚ má na to, aby sa voči situácii postavila sebavedomo a asertívne. „Ako EÚ sme nielen najväčší obchodný partner USA, ale aj investičný a bezpečnostný partner a hlavne spolu zdieľame hodnoty. Aj preto sa len pre absurdné reči prezidenta Únia nemôže nechať Trumpom zahnať do kúta,“ vyhlásila.

Európa musí reagovať

Uhrík podotkol, že Európa je podľa neho v tomto konflikte nevinne. „Dánsko neurobilo nič zlé, len Spojené štáty si skrátka zaumienili, že územie Grónska chcú získať - dobrovoľne, pod tlakom ciel alebo aj vojensky. Európa na to musí reagovať,“ skonštatoval.

Únia by podľa jeho slov mala rýchlo predstaviť balík protiopatrení pre prípad zavedenia ciel Washingtonom a v prípade neupokojenia sporu zvážiť aj hľadanie alternatívnych strategických partnerstiev, napríklad s Čínou.

„Musíme si uvedomiť, že ak Európa stratí Grónsko, tak stratí vo svete aj posledné zvyšky rešpektu. Bude to odkaz celému svetu, že si s nami môžu robiť, čo chcú,“ varoval a dodal, že po nedávnych krokoch USA vo Venezuele by sa vyhlásenia o Grónsku nemali brať na ľahkú váhu.

Roth Neveďalová vníma ambície Donalda Trumpa ako porušenie medzinárodného práva a potenciálnu hrozbu svetového ozbrojeného konfliktu. „Súhlasím s názorom, že je to potenciálna hrozba zániku NATO ako aliancie, pretože sa to dá vnímať ako potenciálny útok jedného člena voči druhému,“ upozornila.

Ďalej podčiarkla, že Dánsko je súčasťou EÚ, a preto Únia nemôže súhlasiť so zabratím jeho územia. Zároveň však poukázala na to, že možnosti bloku sú veľmi obmedzené.

„Najlepšou je samozrejme diplomacia, spoločný postup a diskusia s USA. Grónsko je však autonómnym územím a má právo na sebaurčenie aj podľa Charty OSN. Ak sa teda jeho občania demokraticky rozhodnú pre vlastnú nezávislosť, prípadne pre pristúpenie do akéhokoľvek zväzku so Spojenými štátmi, je to tiež možné,“ dodala s tým, že takýto akt by mal byť dobre premyslený, legálny a dobrovoľný.

Ondruš: USA už nie sú spojencom

Ondruš označil vyjadrenia a politické kroky amerického prezidenta za prejav nepriateľstva voči EÚ. „Žiadna iná krajina sveta sa nám nikdy nevyhrážala vojenskou agresiou, ak jej naša členská krajina ‚dobrovoľne‘ neodovzdá časť svojho územia. Žiadna iná krajina sveta nerozbehla voči členskej krajine spravodajskú operáciu s cieľom odtrhnutia územia,“ zdôraznil.

Podľa vlastných slov dlhodobo varuje, že Spojené štáty už nie sú pre EÚ spojencom, ale minimálne rivalom či dokonca nepriateľom. Súčasnú situáciu vníma ako „dôsledok ideologickej zaslepenosti nielen predstaviteľov Európskej komisie, ale aj mnohých európskych lídrov. Je to facka, ktorú si títo zaslepenci vypýtali. A zaslúžia si ju,“ povedal.

Ondruš vyzval Úniu, aby hľadala partnerov, ktorí ju rešpektujú.

Lexmann poznamenala, že Dánsko a suverenitu jeho území je potrebné podporiť. Únia si podľa nej musí zvoliť strategický a jednotný prístup, pričom za veľmi dôležitú považuje aj koordináciu s Britániou a ostatnými európskymi partnermi, ako je napríklad Nórsko.

„V kontexte aktivít totalitných režimov Ruska a Číny v oblasti polárneho kruhu rozumiem obavám ohľadom bezpečnosti Grónska... Napriek tomu sú v súčasnej geopolitickej situácii vyhlásenia amerického prezidenta veľmi nešťastné a môžu potenciálne narušiť jednotu NATO, z čoho by mali prospech len v Moskve či Pekingu,“ zakončila kvestorka europarlamentu s tým, že s USA je v súčasnosti nevyhnutné rokovať.