Neviditeľný nepriateľ v krvi. Ktorým mýtom o cholesterole odzvonilo?

Mám 43 rokov, BMI sa mi dlhodobo pohybuje na dolnej hranici normy, pravidelne športujem a stravujem sa relatívne zdravo. O to prekvapujúcejší bol pre mňa výsledok poslednej preventívnej prehliadky, pri ktorej sa hladina cholesterolu pohybovala tesne pri hraničných hodnotách.

Lekárka mi odporučila kontrolu o rok. Výsledok ma však frustroval – doteraz som sa považovala za fit človeka, čo teda robím zle?

Lekárka ma však upozornila, že zvýšený cholesterol nemusí súvisieť len so stravou či nedostatkom pohybu. Môže byť aj prejavom hormonálnej nerovnováhy, najmä zníženej funkcie štítnej žľazy.

Až vtedy som si uvedomila, že niekoľko dní pred odbermi som neužívala Euthyrox, ktorý mám denne predpísaný. Súvislosť bola zrazu zrejmá.

Z medicínskeho hľadiska to dáva zmysel. Až 70 až 80 percent cholesterolu si organizmus syntetizuje sám, predovšetkým v pečeni.

Jeho hladina preto do veľkej miery závisí od vnútorného metabolického nastavenia, nie iba od zloženia stravy. Hormóny štítnej žľazy zohrávajú kľúčovú úlohu pri regulácii lipidového metabolizmu – podporujú vychytávanie „zlého“ LDL cholesterolu z krvi a jeho ďalšie spracovanie.

Pri hypotyreóze, ktorú mám diagnostikovanú, sa tento proces spomaľuje, čo môže viesť k zvýšeným alebo hraničným hodnotám cholesterolu aj u inak zdravých a aktívnych ľudí.

Moja frustrácia sa trochu zmiernila a zároveň som si uvedomila, že „flákanie sa“ v užívaní predpísaných liekov sa neoplatí a vždy sa to niekde odrazí. Všetko je so všetkým prepojené.

Štítna žľaza však nie je jediným faktorom, ktorý hladinu cholesterolu ovplyvňuje. Významnú úlohu zohráva aj vek, genetická predispozícia, hormonálne zmeny po štyridsiatke, chronický stres, kvalita spánku či niektoré lieky.

Práve preto dnes odborníci zdôrazňujú, že cholesterol treba vnímať v širšom kontexte – ako jeden z ukazovateľov celkového metabolického a hormonálneho zdravia, nie ako izolovaný dôsledok nesprávneho životného štýlu....