My sme to neboli, možno ruské vnútorné boje, hovorí Kyjev o postrelení zástupcu šéfa GRU

Ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha poprel, že by Ukrajina stála za postrelením zástupcu šéfa ruskej vojenskej rozviedky GRU Vladimira Alexejeva. Informovala o tom agentúra Reuters.

Zo zodpovednosti za pokus o atentát na vysokopostaveného vojenského ruského činiteľa Ukrajinu v piatok obvinil šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov, ktorý bez dôkazov tvrdil, že sa Kyjev snaží narušiť mierové rokovania.

Ukrajina sa už takmer štyri roky bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii. Od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine bolo zabitých viacero vysokopostavených ruských vojenských predstaviteľov, pričom Moskva z útokov viní Ukrajinu.

Ukrajinská vojenská rozviedka sa k niektorým z týchto útokov prihlásila, napísal Reuters. V prípade útoku na Alexejeva sa tak podľa dostupných informácií nestalo.

Sybiha ukrajinskú účasť v útoku na Alexejeva poprel. "Nevieme, čo sa stalo s týmto konkrétnym generálom - možno to boli ich vlastné ruské vnútorné boje," povedal v piatok agentúre Reuters.

Zatiaľ neznámy človek niekoľkokrát vystrelil na generálporučíka ruského ministerstva obrany v jednom z bytových domov na severozápade metropoly a potom z miesta činu ušiel, uviedol v piatok ruský vyšetrovací výbor, ktorý útok vyšetruje ako pokus o vraždu. Šesťdesiatštyriročný Alexejev je podľa médií vo vážnom stave v nemocnici.

Vladimir Alexejev je podľa Meduzy prvým zástupcom náčelníka Hlavnej správy generálneho štábu ozbrojených síl Ruskej federácie, teda vojenskej spravodajskej služby, pre ktorú sa stále často používa niekdajšia zaužívaná skratka GRU. V roku 2017 dostal titul Hrdina Ruska.

Médiá ho označili za jedného z hlavných kurátorov ruských "dobrovoľníckych" formácií zúčastňujúcich sa vojny proti Ukrajine, napísal web Meduza a dodal, že ukrajinská vojenská rozviedka HUR Alexejeva okrem iného podozrieva z "organizovania prípravy východiskových údajov pre raketové a letecké údery na ukrajinské územie".

Generál bol podľa Reuters zodpovedný za vzťahy medzi ministerstvom obrany a súkromnou žoldnierskou armádou zvanou Wagnerova skupina Jevgenija Prigožina, ktorá bojovala v niektorých z najtvrdších bitiek v skoršej fáze ruskej vojny proti Ukrajine.

Spojené štáty a Európska únia na Alexejeva predtým podľa médií uvalili sankcie. USA tak urobili v roku 2016 v súvislosti s kybernetickými útokmi zameranými na ovplyvnenie prezidentských volieb, napísal web Meduza.

Európska únia k sankciám voči Alexejevovi a ďalším dôstojníkom GRU pristúpila o tri roky neskôr kvôli útoku nervovoparalytickou látkou novičok v britskom Salisbury, pri ktorom bol aj s dcérou priotrávený bývalý dvojitý agent Sergej Skripaľ.