Vojna na Ukrajine v Rusku prehĺbila priepasť medzi Moskvou a zvyškom krajiny, tvrdia odborníci

V Rusku sú regióny na veľmi rozdielnej ekonomickej úrovni a vojna na Ukrajine ešte prehĺbila priepasť medzi Moskvou a zvyškom krajiny.

Predovšetkým zvýhodnila skupiny obyvateľov spojené s armádou a vojenským priemyslom, zatiaľ čo životná úroveň napríklad štátnych zamestnancov či seniorov klesá. Postihnuté sú tiež regióny orientované na export. Uviedli to odborníci.

Rozdiely medzi regiónmi

Podľa Karla Svobodu z Univerzity Karlovej sú ruské regióny veľmi rozdielne, pričom napríklad učitelia na Čukotke zarábajú päťnásobne viac ako v Ingušskom regióne, vďaka miestnym príplatkom a ďalším faktorom.

"Pre určitú časť obyvateľov vojna znamená zlepšenie sociálnej situácie, hlavne pre tých, ktorí išli do vojny, ich príbuzných či pozostalých," uviedol. Naopak ľudia závislí od štátneho rozpočtu, napríklad učitelia, policajti či zdravotníci, pociťujú pokles príjmov, pretože štát nestíha zvyšovať mzdy.

Svoboda upozornil aj na regióny s vojensko-priemyselnými podnikmi, ako je napríklad Povolžie, Baškírsko a Tatársko, kde pracovníci zarábajú vďaka výrobe zbraní. "Ľudia spojení s vojnou jednoznačne zarábajú, zatiaľ čo štátni zamestnanci, ak nepočítame obyvateľov Moskvy, prerábajú," zhrnul.

Ruská ekonómka a geografka Natalja Zubarevičová uviedla, že vojna rozdiely medzi Moskvou a zvyškom Ruska nezmenšila. Moskva zaznamenala silný rast priemyslu a príjmov domácností, najmä z vlastníctva a bankových vkladov.

Naopak ekonomické problémy sa podľa nej prehlbujú v regiónoch orientovaných na export, napríklad uhoľných oblastiach Kemerovskej oblasti či lesníckych regiónoch európskeho severu, kde sankcie a vysoké logistické náklady sťažujú predaj produkcie. Problémy sa týkajú aj hutníctva železa a ocele a časti potravinárskeho priemyslu.

Vojenský priemysel

Regióny orientované na vojenský priemysel, napríklad Kurganská oblasť, Tatársko či Udmurtsko, vykazujú stále silný rast priemyslu, zatiaľ čo rast v iných regiónoch je nižší.

"Rast priemyslu v roku 2025 bol napríklad 32 percent v Kurganskej oblasti, 15 až 17 percent v Tatársku a Udmurtsku. Rast v iných regiónoch so špecializáciou na vojenský priemysel je pomalší, osem až desať percent napríklad v Tulskej a Riazanskej oblasti, ale napriek tomu pomerne vysoký," uviedla Zubarevičová.

Obaja odborníci upozornili na to, že po skončení vojny by sa dynamika rastu vojensky orientovaných regiónov pravdepodobne spomalila.

"Ale bude to pomalý proces. Aj po skončení vojny bude vojenský priemysel pokračovať, ale v oveľa pomalšom tempe. Bude zabezpečovať iba armádne zásoby," dodala Zubarevičová.

Vo všeobecnosti sa dostať na ekonomickú úroveň pred vojnou bude podľa nej nemožné. Úlohu budú hrať tiež sankcie, ktoré budú trvať aj nejaký čas po skončení vojny.

Svoboda doplnil, že sankcie a nízke ceny surovín budú dlhodobo brzdiť exportne orientované regióny a civilný sektor nebude schopný nahradiť dynamiku vojenského priemyslu. "Konverzia firiem na civilnú výrobu bude veľmi problematická," myslí si.

Vojna podľa neho výrazne prehĺbila rozdiely medzi Moskvou a vidieckymi oblasťami. "Moskva rozhodne nechudobnie – Moskovčania sa majú dobre, štát sa stará o Moskvu a Petrohrad, zatiaľ čo čím ďalej postupujete do dedín, tým horšie sa ľudia majú. Tam, kde nie je priemysel, štát býval často jediným zamestnávateľom, takže ekonomika klesá a nožnice medzi regiónmi sa otvárajú," dodal.