Petr Pavel varuje pred stratou dôvery u spojencov kvôli nízkym výdavkom na obranu

Pred stratou dôvery medzi spojencami v súvislosti s nižšími výdavkami na obranu varoval dnes prezident Petr Pavel. V bilančnom rozhovore Českej televízie k trom rokom v prezidentskej funkcii povedal, že nemožno ťažiť z bezpečnosti na úkor ostatných.

Narážal na skutočnosť, že podľa návrhu súčasnej vlády by mala obrana tento rok hospodáriť so sumou 154,79 miliardy českých korún, čo zodpovedá necelým 1,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), a neplní tak minimum Severoatlantickej aliancie (NATO), ktoré predstavuje dve percentá HDP.

"Nemôžeme ťažiť z bezpečnosti na úkor ostatných, nemôžeme sa správať tak, ako keby sme boli jediný, kto má ekonomické alebo sociálne problémy," varoval prezident. "Sme v prvej tretine krajín EÚ, pokiaľ ide o ekonomické ukazovatele," povedal Pavel s tým, že preto by Česko nemalo argumentovať hospodárskymi problémami ako dôvodom pre neplnenie záväzkov v oblasti obrany. "Nemôžeme ťažiť z bezpečnosti na úkor ostatných," povedal.

Dodal, že keby európske štáty začali Česko vnímať ako vychyteného partnera, ktorý sa snaží zlepšiť svoju pozíciu na ich úkor, mohlo by to poškodiť nielen bezpečnostnú spoluprácu, ale aj ďalšie vzťahy. Dôveryhodnosť podľa neho závisí aj od spolupráce v iných oblastiach ako len v obrane.

České výdavky na obranu minulý týždeň kritizoval americký veľvyslanec Nicholas Merrick. Podľa neho Česko riskuje, že bude patriť medzi krajiny s najnižšími výdavkami na obranu v Severoatlantickej aliancii (NATO), čo sa týka ich podielu na HDP. Riskuje tak aj to, že nesplní svoje záväzky voči NATO ohľadom budovania schopností svojej armády.

Štáty NATO vrátane Česka sa vlani dohodli, že do roku 2035 stúpnu obranné výdavky na 3,5 percenta HDP a ďalších 1,5 percenta HDP budú tvoriť súvisiace nevojenské investície. Kabinet premiéra Petra Fialu (ODS) vlani prijal uznesenie, podľa ktorého mali rast obranné výdavky do roku 2030 o 0,2 percenta HDP ročne na tri percentá. Babiš nedávno povedal, že Česko rozhodne nenastupuje cestu k cieľu dávať na obranu 3,5 percenta HDP.

Pavel tiež uviedol, že s podobnými argumentmi ako veľvyslanec sa v minulosti obracal aj na súčasných českých politických predstaviteľov. Pri rokovaniach s premiérom Andrejom Babišom (ANO) a predsedom SPD a predsedom Snemovne Tomiom Okamurom podľa svojich slov zdôrazňoval, že Česko by malo svoje záväzky voči spojencom plniť a zachovať si povesť spoľahlivého partnera.

Celkové obranné výdavky by mali byť tento rok približne 185 miliárd korún, z toho 30 miliárd ide z ostatných rozpočtových kapitol. ČR by tak na obranu mala vynakladať 2,07 percenta HDP podľa makroekonomickej predikcie z januára.

Prezident tiež podotkol, že žijeme v čase, ktorý neumožňuje stagnáciu výdavkov na obranu. V súvislosti s vojnou na Ukrajine uviedol, že na posúdenie ruských zámerov stačí sledovať verejné vystúpenia ruských predstaviteľov. Ruský prezident Vladimir Putin je podľa neho vo svojich cieľoch dlhodobo konzistentný, už od nástupu k moci usiluje o obnovenie postavenia Ruska podobného tomu, aké mal niekdajší Sovietsky zväz. Keby sa takáto politika presadila, znamenalo by to podľa Pavla pre krajiny strednej Európy návrat do situácie pred ich vstupom do NATO a Európskej únie. "Nemá zmysel špekulovať o tom, či je Rusko agresívnym štátom," dodal.