Irán a ropa ukázali, kto je vo svete labilný. USA sú za vodou, Slovensko je v skupine porazených (Brífing HN)
1. ČO UKÁZALA ROPNÁ KRIVKA
Za týždeň sa severomorská ropa Brent dostala na burze v Londýne zo 76 dolárov za barel až na pondelkové maximum takmer 120 dolárov za barel. Šok spôsobil útok USA a Izraela na Irán a odveta zo strany Iránu v širšom regióne. Trhy reagovali na obmedzenie prepravy ropy cez Hormuzskú úžinu.
Následne ich upokojil až americký prezident Donald Trump. Ten najprv povedal, že vojne dáva štyri týždne, následne si jeho slová o nevyhnutnosti kapitulácie trhy vyložili ako eskaláciu vojny. Ďalší deň zas Trump povedal, že vojna je pri konci a ciele sú splnené. Rovnomerne s vyjadreniami Trumpa sú aj ceny ropy ako na hojdačke.
Situácia pripomína nielen rok 2022, keď Rusko zaútočilo na Irán, ale ešte staršiu udalosť. „Z niektorých uhlov pohľadu ide o väčší energetický ponukový šok ako v 70. rokoch minulého storočia,“ komentoval pre HN analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Ropný šok v roku 1973 bol reakciou na arabsko-izraelskú vojnu. V tom čase embargo kartelu OPEC viedlo k výpadku palív na Západe.
Rovnako ako pred polstoročím aj teraz je Európa závislá na rope z Blízkeho východu.
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo situácia okolo Iránu stavia Európu do zlej pozície.
- Čo to znamená pre Slovensko a prečo sme v skupine porazených.
- V Brífingu HN prinášame tiež rozhovor so šéfom Slovnaftu
- K téme sa pre HN vyjadril aj šéf Slovnaftu Gabriel Szabó.
- Rozhovor pre HN poskytol aj šéf Nafty Ladislav Goryl.
Dostupné pre predplatiteľov
Zostáva vám 34% na dočítanie.