V teplákoch do školy. Ako sa zmenila kultúra obliekania a čo dnes učiteľ už nesmie kritizovať?
Keby pedagóg povedal žiakovi, že je nevhodne oblečený, nieto ho ešte poslal domov prezliecť sa, mal by z toho problém. To už dnes nesmie.
Kedysi však v triedach celkom bežne zaznievalo: Čo to máš na sebe? Naozaj nevieš, čo to znamená slušne sa obliekať? Maž domov prezliecť sa! A zajtra príď ostrihaný ako normálny človek!
Nie sú to vety z temných päťdesiatych rokov, keď komunisti upevnili moc, čo sa prejavovalo aj kontrolou nad tým, kto je ako oblečený. Toto bežne hovorili učitelia na stredných školách, gymnáziách a odborných učilištiach ešte v druhej polovici osemdesiatych rokov.
Mladé dievčatá snívajú, že sa vydajú za Kórejčana. Prečo nás tak pobláznila juhokórejská kultúra?
Ak by v roku 1986 prišla do svojej triedy na gymnáziu v Ostrave-Zábrehu študentka s odhaleným pupkom, v ktorom sa blyští kamienok, a v teplákoch, ktoré zozadu vyzerajú, akoby bol človek vypchatý plienkami, väčšinu pedagogického zboru by trafil šľak. Tí odolnejší, ktorí by zázrakom prežili, by sa postarali o to, aby sa dievča nedostalo k maturite.
Obleč si ten mundúr!
Prehnané? Vôbec nie, absolventi tohto vzdelávacieho ústavu dodnes spomínajú na tamojšie mimoriadne tvrdé podmienky.
Ešte v roku 1987 riaditeľ na triednej schôdzke dôrazne odporučil rodičom, aby svoje deti poslali k maturite vo zväzáckych krojoch. Čo sa aj stalo, pretože vo väčšine rodín potom zaznelo: Preboha, neblbni, to prežiješ, obleč si ten hlúpy zväzácky mundúr, mlč a hlavne odmaturuj!
Takto si na koniec osemdesiatych rokov zaspomínal v rozprávaní pre Pamäť národa terajší profesor Ostravskej univerzity, uznávaný odborník na barokovú literatúru Jan Malura, bývalý študent spomínaného gymnázia: „Triedna nám povedala, že máme chodiť oblečení slušne.
Slušne znamená nemať džínsy, nemať tričká s nápismi, nemať dlhé vlasy, nemať odznaky s emblémami rockových kapiel. Na vrátnici mali službu študenti vo zväzáckych krojoch.
V Trenčíne vznikol nový kreatívny priestor. Nadväzuje na tradíciu odevných podnikov
Niektorí učitelia na nás kvôli oblečeniu bežne kričali. Spätne sa mi javí neuveriteľné, že to niekde takto vyzeralo ešte v druhej polovici osemdesiatych rokov.“
O jednom profesorovi ruštiny, ktorý na gymnáziu vyučoval od päťdesiatych rokov až do novembrovej revolúcie, sa v Ostrave dodnes rozprávajú legendy, pretože ho dlhé vlasy a tričká so zahraničnými nápismi privádzali do takého stavu, že na študentov kričal: Ty hajzel!
Kto mal niekde nejaký nápis, bol považovaný za diverzanta, ktorý dáva najavo obdiv k prehnitému Západu a odmieta budovať socialistickú spoločnosť. To bol tiež dôvod, prečo sa oblečenie žiakov často detailne preberalo...
Zostáva vám 85% na dočítanie.
