Trump dal Iránu ultimátum. Ak Teherán neotvorí Hormuzský prieliv, začneme ničiť elektrárne, hrozí
Americký prezident Donald Trump dal v sobotu večer (v noci na dnes SEČ) 48-hodinové ultimátum Iránu na úplné otvorenie Hormuzského prielivu, v opačnom prípade podľa neho začnú Spojené štáty ničiť iránske elektrárne, "počnúc tou najväčšou".
Trump to oznámil v príspevku na svojej sociálnej sieti. Podľa agentúry Reuters ide o dramatickú eskaláciu vo viac ako trojtýždňovom konflikte a naplnenie tejto hrozby by zasiahlo každodenný život bežných Iráncov.
Šéf Bieleho domu čelí s prudkým rastom cien ropy a zemného plynu silnejúcemu na tlaku na zabezpečenie bezpečnej plavby kľúčovou námornou trasou, kadiaľ pred terajšou vojnou v Perzskom zálive prechádzala zhruba pätina svetových dodávok týchto surovín. Kvôli hrozbám zo strany Iránu sa prevádzka v tejto úžine od začiatku marca prakticky zastavila.
Úder na eletrárne
"Ak Irán do 48 hodín od tohto momentu plne a bez vyhrážok neotvorí Hormuzský prieliv, Spojené štáty udrú a zrovnajú so zemou jeho rôzne elektrárne, počnúc tou najväčšou," uviedol Trump na sieti Truth Social v príspevku prekladanom veľkými písmenami, ktorý podľa AP zverejnil počas svojho víkendového pobytu na Floride.
Medzi najväčšie iránske elektrárne patrí podľa údajov Reuters čerpaných z priemyselných a energetických databáz elektráreň Damávand na východnom predmestí Teheránu s výkonom 2868 megawattov, elektráreň Kerman na juhovýchode krajiny (1910 MW) a parná elektráreň Ramín v južnej provincii Chúzestán (1890 MW).
Jediná iránska jadrová elektráreň v Búšehre na pobreží Perzského zálivu má výkon približne 1000 MW.
Hovorca iránskej armády reagoval na Trumpovo ultimátum vyhlásením, že ak Spojené štáty zaútočia na iránsku palivovú a energetickú infraštruktúru, Irán sa pri svojich odvetných úderoch zameria na všetku energetickú, informačno-technologickú a odsoľovaciu infraštruktúru, ktorá "patrí Spojeným štátom a režimu v regióne". Nespresnil pritom, aký "režim" má na mysli.
Teherán a jeho spojenci začali v odvete za americko-izraelské údery, začaté 28. februára, útočiť hlavne dronmi a balistickými strelami nielen na Izrael a na americké vojenské objekty na Blízkom východe, ale aj na civilné ciele a najmä na ropnú a plynárenskú infraštruktúru v okolitých arabských krajinách.
Kvôli iránskym hrozbám a niekoľkým útokom na tankery v oblasti sa tiež takmer zastavila lodná doprava práve v Hormuzskom prielive.
Ďalší dramatický obrat
Britská vojenská námorná služba (UKMTO) v noci na dnes oznámila, že dostala správu o výbuchu neznámeho projektilu v tesnej blízkosti nákladnej lode plávajúcej 15 námorných míľ (27 kilometrov) severne od prístavu Šardžá v Spojených arabských emirátoch, teda neďaleko Hormuzského prielivu. Posádka plavidla je po incidente podľa UKMTO v poriadku.
Podľa Reuters predstavuje Trumpovo sobotňajšie ultimátum ďalší prezidentov dramatický obrat vo viac ako tri týždne trvajúcom konflikte.
Trump len o deň skôr uviedol, že Spojené štáty majú vo vojne proti Iránu blízko k dosiahnutiu všetkých svojich cieľov a zvažujú utlmenie vojenských operácií na Blízkom východe. V piatkovom príspevku tiež napísal, že Hormuzský prieliv majú strážiť tie krajiny, ktoré ho používajú, čo Spojené štáty podľa jeho názoru nie sú.
Trump v uplynulých dňoch tiež žiadal o pomoc so zabezpečením bezpečnosti v prielive európske členské štáty NATO a ďalšie krajiny. Kvôli ich neochote sa zapojiť ich neskôr označil za zbabelcov. Európske krajiny však okrem iného namietajú, že sa vojny nezúčastňujú a že s nimi USA, spojenec v NATO, začatie úderov vo februári ani nekonzultovali.
Trump myšlienku likvidácie iránskej elektrickej siete nadnesl už skôr, hoci ju zároveň bagatelizoval, pripomenul Reuters. "Mohli by sme za jedinú hodinu vyradiť z prevádzky ich elektrické kapacity a im by trvalo ďalších 25 rokov ich obnoviť," povedal Trump 11. marca novinárom. "V ideálnom prípade to teda neurobíme," dodal.