Zrušenie práva veta? Frustrácia v EÚ rastie, skupina krajín vedená Nemeckom a Švédskom tlačí na zásadnú zmenu

Prehlbujúce sa ťažkosti európskej zahraničnej politiky, od problémov s financovaním Ukrajiny až po nejednotnú reakciu na vojnu s Iránom, zvyšujú tlak na zásadnú reformu toho, ako Európska únia robí svoju diplomaciu.

Únioví experti, diplomati i zákonodarcovia hovoria o neschopnosti EÚ prijímať jednotné rozhodnutia, či už ide o pôžičku pre Kyjev či o sankcie voči násilným židovským osadníkom na okupovanom Západnom brehu Jordánu, čo vedie k systémovej paralýze, napísal bruselský portál Politico.

Nejde ale len o to, čo sa deje vo vnútri terajšej dvadsaťsedmičky. S vyhrocujúcim konfliktom na Blízkom východe, pokračujúcou ruskou vojnou na Ukrajine a napätými transatlantickými vzťahmi diplomati varujú, že EÚ riskuje vlastné odstavenie na vedľajšiu koľaj v čase, keď sa geopolitické rozhodnutia prijímajú rýchlejšie, ako je úniový systém schopný zvládnuť.

Tlak na obmedzenie veta

Patová situácia vedie k frustrácii a rastúca skupina krajín na čele s Nemeckom a Švédskom začína tlačiť na výrazné obmedzenie alebo úplné zrušenie národných viet, ktoré umožňujú jednej krajine blokovať spoločné kroky.

"Mali by sme zrušiť princíp jednomyseľnosti v zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ ešte pred koncom súčasného legislatívneho obdobia, aby sme boli schopní lepšie rokovať na medzinárodnej scéne a aby sme sa správali naozaj dospelo," uviedol v sobotu nemecký minister zahraničia Johann Wadephul.

"Všetky skúsenosti z posledných týždňov týkajúce sa pomoci Ukrajine a sankcií proti Rusku to potvrdzujú," dodal.

Švédsky premiér Ulf Kristersson už v marci uviedol, že diskusia o používaní hlasovania kvalifikovanou väčšinou pri prijímaní rozhodnutí v zahraničnej politike sa medzi lídrami "znovu objaví".

Tlak prichádza v čase, keď Maďarsko - necelý týždeň pred parlamentnými voľbami 12. apríla - blokuje zásadné úniové rozhodnutia, vrátane pôžičky Kyjevu vo výške 90 miliárd eur, čo zvyšuje obavy v ďalších metropolách, že výsledky zahraničnej politiky EÚ môžu byť rukojemníkom politiky domácej. Aj keby premiér Viktor Orbán o moc po voľbách prišiel, diplomati varujú, že základný problém pretrvá, pretože jednomyseľnosť umožňuje akejkoľvek vláde začať určité témy blokovať.

"Existujú vážne problémy v tom, ako prijímame rozhodnutia," povedal portálu Politico španielsky socialistický europoslanec Nacho Sánchez Amor, ktorý pôsobí vo výbore Európskeho parlamentu pre zahraničné záležitosti. "Každý mesiac sa objaví nový problém, ktorý tento trend zdôrazňuje. Musíme reagovať," dodal.

Rýchla cesta do problémov?

Ďalšia skupina krajín - vrátane Francúzska, Belgicka a menších členských štátov, ktoré sa obávajú, že by boli prehlasované - naopak podporuje zachovanie práva veta a tvrdí, že je kľúčové pre národné záujmy.

"Otvoriť teraz debatu o pravidlách jednomyseľnosti v Európe by podľa mňa bola najrýchlejšia cesta, ako sa dostať do vážnych problémov," povedal nedávno novinárom belgický premiér Bart De Wever.

V jednom bode sa však takmer všetky európske metropoly zhodujú: Systém nefunguje, poznamenalo Politico.

"Pozrite si sankcie voči osadníkom na Západnom brehu - to je úplná katastrofa," uviedol nemenovaný vysokopostavený úniový úradník v súvislosti so široko podporovanými plánmi na uloženie sankcií na extrémistických izraelských osadníkov.

Krok ale blokuje opäť Maďarsko. "Máme 26 krajín z 27 za, dokonca aj Nemecko je za, ale nemôžeme nič robiť kvôli jedinej krajine," dodal tento zdroj.

Problémom je jednomyseľnosť

V zákulisí sa už vedú najrôznejšie diskusie. Podľa iného z diplomatov dochádza k "neformálnym rozhovorom na vysokej úrovni" medzi veľkými členskými štátmi, ktoré skúmajú možné zmeny, vrátane posilnenia významu zahraničnej politiky pri rokovaniach na úrovni veľvyslancov štátov pri EÚ a reformy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) s cieľom zlepšiť rozhodovanie.

Pre mnohých je skutočným problémom jednomyseľnosť. Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz sa ale v tejto otázke nezhodujú. Podobu debaty tak ovplyvňujú najmä think-tanky a politické strany.

Stredopravá Európska ľudová strana (EPP) predložila návrhy na pretvorenie štruktúry zahraničnej politiky EÚ. Vo svojom manifeste pre rok 2024 vyzvala na nahradenie šéfa úniovej diplomacie "ministrom zahraničia EÚ, ktorý by bol zároveň podpredsedom Európskej komisie", a na vytvorenie Bezpečnostnej rady, ktorá by zahŕňala aj partnerov ako je Británia, Nórsko a Island.

Myšlienka zahrnutia úniovej diplomatickej služby EEAS do Európskej komisie má určitú podporu "najmä v kabinete predsedníčky komisie", uviedol jeden z diplomatov. Všetci s tým ale nesúhlasia. A zdôrazňujú práve problém jednomyseľnosti. "Základný problém sa nezmenil, základným problémom zahraničnej politiky je jednomyseľnosť," citovalo Politico nemenovaný úniový zdroj.

"Môžete vytvoriť tisíc inštitúcií, ale kým máte jednomyseľnosť, nikdy to nemôže fungovať správne," dodal.