Saint-Exupéryho tajomstvo: Malý princ mal mať aj druhý diel, autor si uvedomoval, čo je ešte nevypovedané

Po tridsiatich rokoch pátrania po jeho osude musíte už letca a spisovateľa Antoine de Saint-Exupéryho poznať lepšie ako ktokoľvek iný. Aký bol?

Bol komunikatívny, zábavný, niekedy naopak mlčanlivý, zahĺbený do seba. Typ muža, ktorého neobyčajne vnímavé vnútro sa dokázalo prepojiť s chlapskou odvahou. Mal charizmu, vďaka ktorej priťahoval najmä ženy. Inšpirovali ho a on ich. Niektoré boli preňho schopné urobiť aj zdanlivo nemožné. Napríklad tajomná a bohatá aristokratka Nelly de Vogüé obdivovala Saint-Exupéryho natoľko, že mu dokonca kúpila lietadlo Caudron C.635 Simoun. S ním potom spisovateľ v roku 1938 štartoval na svoju osudovú misiu do Latinskej Ameriky, kde pri havárii takmer prišiel o život. Saint-Exupéry potreboval ženy asi ako živú vodu. Potreboval ich k životu. Potreboval ich k písaniu. Trochu by som ho v tomto smere prirovnal k nášmu Leošovi Janáčkovi – ten, keď tvoril svoje geniálne diela, musel sa permanentne zamilovávať.

Kto zásadne formoval jeho osobnosť?

Aj keď mal po matke aristokratický pôvod, nikdy sa nesprával povýšene. Odmietal deliť ľudí podľa pôvodu, bohatstva či postavenia. S miestnymi jednal ako rovný s rovnými. Je známe, že keď sa stal veliteľom letiska Cabo Juby v severnej Afrike, dokázal tu žiť v neuveriteľne skromných podmienkach. V chatrči, kde mal namiesto postele drevenú dosku a na nej slamník. Ako miestni domorodci. Tak ho vychovávala už jeho matka. Bola to ona, ktorá mala naňho a na ďalších jeho súrodencov rozhodujúci vplyv, obzvlášť po predčasnej smrti ich otca. Kultivovaná matka sa s deťmi veľa rozprávala, viedla ich k súdržnosti, k životnej pokore, k vzdelanosti. Antoine prežil nádherné detstvo vo svete lásky. Aj preto bol ako letec vyrovnaný, v potrebných chvíľach chladnokrvný; nestrácal pokoj. Bol to vlastne svojím spôsobom aj fatalista, pokorný pred silou Osudu. Dobre si uvedomoval, že Osud býva často silnejší ako najväčšia vôľa. To však neznamená, že by napríklad vo chvíľach nebezpečenstva, akých zažil naozaj veľa, len nečinne čakal, čo sa stane. Držal sa zásady, že je potrebné bojovať, kým to len ide. Ako tiež raz napísal: „Ak sa vám váš osud nepáči, neprijmite ho.“

Saint-Exupéry vyštudoval architektúru. Prečo vlastne, keď sa jej nikdy nevenoval?

Zúrila prvá svetová vojna a ako mnoho jeho kamarátov horel nedočkavosťou: túžil bojovať za Francúzsko. Jeho múdra matka sa pokúsila mladistvé nadšenie svojho syna trochu skrotiť, takže ho prinútila k tomu, aby skúsil štúdium námornej akadémie. Námorníctvo malo totiž v tejto vojne najmenšie straty. Antoine však neprešiel pri prijímacích skúškach. Nemal motiváciu, námorníctvo ho nelákalo. Potom sa vojna skončila a jeho sen, že pôjde bojovať za Francúzsko, bol tatam. V núdzi sa teda prihlásil na architektúru. Stal sa externým poslucháčom parížskej Akadémie výtvarných umení. Vydržal tu však iba pätnásť mesiacov. Chvíľu nevedel, čo ďalej, a potom mu našťastie prišiel povolávací rozkaz. Na vojnu už odchádza s cieľom, že sa stane letcom. Čo sa mu, ako vieme, podarilo.