Štáty nevyužili dobré časy. Medzinárodný menový fond je znepokojený slabou aktivitou pri znižovaní dlhu

Napriek vhodným ekonomickým podmienkam pred vypuknutím vojny na Blízkom východe štáty iba minimálne pracovali na redukcii svojich dlhov.

Uviedol to v stredu Medzinárodný menový fond, pričom varoval, že v prípade budúcich kríz krajinám hrozí, že nebudú mať na ich riešenie dostatočné rezervy. Správa pochádza z agentúry AFP.

Redukcia dlhu

„Čo sa týka rastu ekonomiky, vývoj bol celkovo dobrý, z globálneho aj regionálneho hľadiska,“ povedala pre AFP Era Dabla-Norrisová, zástupkyňa riaditeľa oddelenia MMF pre fiškálne záležitosti.

„Avšak napriek pozitívnemu vývoju v oblasti rastu, nedošlo k výraznejšiemu pokroku v redukcii dlhu a rozpočtového deficitu,“ dodala v rozhovore krátko po zverejnení správy MMF Fiscal Monitor.

Správa, ktorú MMF zverejňuje dvakrát do roka, poskytla nelichotivý obrázok o vývoji globálneho dlhu. Celosvetovo sa verejný dlh zvýšil minulý rok na takmer 94 percent hrubého domáceho produktu.

Ak bude tento trend pokračovať, do roku 2029 môže globálny dlh prekročiť hranicu 100 percent HDP. To je úroveň, ktorú svet nezaznamenal od skončenia druhej svetovej vojny.

Konflikt na Blízkom východe, ktorý vypukol koncom februára po útoku USA a Izraela na Irán, tlak na financie jednotlivých štátov iba zvýšil. V tejto súvislosti Dabla-Norrisová dodala, že v prípade realizácie ešte horšieho scenára by globálny dlh mohol presiahnuť hranicu 117 percent HDP.

Fiškálne balíčky

„Sledujeme, ako mnohé vlády v dôsledku vojny (na Blízkom východe) zvažujú rôzne fiškálne balíčky na podporu firiem a domácností,“ povedala Dabla-Norrisová.

„Ak sa však táto pomoc skombinuje so slabšou ekonomickou aktivitou, tak rozpočtový deficit a verejný dlh pôjdu nahor,“ dodala.

Riziko predstavuje aj fakt, že tieto podporné opatrenia často trvajú dlhší čas. Vlády totiž podľa Dabla-Norrisovej uprednostňujú voľnejšiu fiškálnu politiku pred disciplínou. „Výsledkom však je, že keď príde ďalšia kríza, štáty nemajú dostatočné rezervy,“ dodala.

Za rastom globálneho dlhu sú najmä najväčšie ekonomiky sveta, USA a Čína. Práve ich rozpočtový deficit zotrváva na vysokej úrovni a MMF nepredpokladá, že sa to v budúcich rokoch zmení. V prípade USA fond odhaduje, že v strednodobom horizonte sa bude rozpočtový schodok pohybovať okolo sedem až osem percent HDP.

Až v roku 2031 očakáva MMF jeho zníženie na zhruba päť percent HDP. Takýto vývoj povedie k prudkému rastu verejného dlhu USA, ktorý by sa podľa MMF mohol zvýšiť z minuloročných takmer 124 percent HDP do piatich rokov na vyše 142 percent HDP.

Čo sa týka Číny, tá sa od USA veľmi nelíši. Vlani dosiahol jej rozpočtový schodok 7,9 percenta HDP. Čínsky dlh zaznamenal v minulom roku 99 percent HDP a MMF odhaduje, že do roku 2031 sa zvýši na približne 127 percent HDP.