Prioritou vlády sú zmeny v trestnom systéme či riešenie cien potravín, vyhlásil Fico
Prioritami vlády v tomto roku bude udržanie štandardov silného sociálneho a právneho štátu, dokončenie zmien v trestnom systéme či riešenie vysokých cien potravín.
Nerozumie výhradám prezidentky
Avizoval to premiér Robert Fico (Smer) na sociálnej sieti. Nerozumie výhradám prezidentky Zuzany Čaputovej k štátnemu rozpočtu.
"V rokoch 2020 až 2023 sa na Slovensku zneužívalo trestné právo na potláčanie opozície. Ani v roku 2024 však nemôže byť odpoveďou revanš, pomsta, ale prijatie nevyhnutných legislatívnych zmien v trestnom práve, ktoré vyvolávajú dnes toľko politických vášní. Stojím si za názorom, že správnejšie ako vykopávať ráno dvere na bytoch a domoch našich oponentov bez dôkazov ich obviňovať a na mesiace dávať do väzby, je zmeniť Trestný zákon, Trestný poriadok a zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, aby sa nemohli opakovať prípady vážneho zneužívania moci na politické účely," poznamenal.
Okrem zmien v trestnom systéme chce premiér riešiť vysoké ceny potravín aj vysporiadať sa s témou pandémie ochorenia covid-19.
Víta, že niektorí poslanci zo SNS chcú spracovať kompletné vyhodnotenie, ako predošlé vlády boj s ochorením riadili. Fica zároveň prekvapilo, že prezidentka podpísala štátny rozpočet, no vyjadrila s ním nespokojnosť. "Ak by sme mali prijať rozpočet navrhovaný úradníckou vládou prezidentky, rozosievali by sme po Slovensku chudobu ako mor," podotkol.
Viaceré výzvy
V tomto roku bude podľa Fica čeliť mnohým výzvam aj Európska únia. "Nemáme spoločnú reč v zahraničnej politike," povedal.
V prípade, že štandardné strany v jednotlivých členských krajinách EÚ nenájdu na výzvy odpovede akceptovateľné väčšinou občanov, odpovede podľa neho ponúkne krajná pravica či "rôzni politickí géniovia v tom najhoršom slova zmysle".
Premiér volá po rešpektovaní názorov všetkých ľudí v EÚ. Nesúhlasil by s odobratím práva veta členským štátom v zásadných európskych témach.
Predseda vlády zároveň avizoval, že sa v januári stretne s ukrajinským premiérom na slovensko-ukrajinskej hranici Denysom Šmyhaľom a neskôr aj s nemeckým spolkovým kancelárom Olafom Scholzom v Berlíne.