Belgicko ako druhé Grécko. Zadlženie krajiny rýchlo rastie a hrozia jej pokuty, riešenie je v nedohľadne
Belgicko sa už dlhé roky radí medzi najviac zadlžené ekonomiky Európskej únie. Svoj dlh táto západoeurópska krajina značne navyšuje aj počas roku 2024. Podľa odborníkov sa nezdá, že by sa v nasledujúcich rokoch malo niečo výrazne zmeniť. Krajina sa kvôli tomu dostáva aj pod pozorný dohľad ratingových agentúr a hrozí, že belgické postavenie na finančných trhoch sa bude ďalej zhoršovať.
Odborné predikcie naznačujú, že v roku 2028 sa Belgicko stane treťou najviac zadlženou ekonomikou Únie, a to hneď po Grécku a Taliansku. Krajina momentálne čelí najväčšiemu deficitu v celej Európskej únii, pretože za rok 2024 by mal presiahnuť hranicu päť percent tamojšieho HDP. Krajina tak ďalej masívne míňa nad svoje možnosti, čo sa jej však môže vypomstiť, píše Bloomberg.
Belgicko je v tomto roku na ceste k jednému z najvyšších rozpočtových deficitov v západnej Európe. Dôvodom je okrem iného aj tamojšia politická nestabilita. Premiér Alexander De Croo má vo svojom kabinete ministrov z celkovo siedmich politických strán, čo pomerne silno komplikuje nájdenie zhody aj kompromisu.
Politická neefektivita
Nie príliš pozitívna belgická éra začala ešte pred vypuknutím pandémie koronavírusu. Po voľbách v roku 2019 totiž trvalo viac ako 500 dní, kým sa podarilo zostaviť súčasný vládny kabinet, ktorý však je v mnohých smeroch veľmi neefektívny. Vláda síce prišla s návrhmi niekoľkých reforiem aj vo vzťahu k verejným financiám, nakoniec sa ich však nepodarilo presadiť a krajina tak aj kvôli tomu ďalej masívne kopí svoje dlhové problémy.
„Zostavenie ďalšej novej vlády môže v Belgicku trvať skutočne dlho a krajina kvôli tomu bude aj naďalej veľmi zraniteľná voči nepokojom na finančnom trhoch,“ komentuje pre Bloomberg Peter Vanden Houte, ekonóm spoločnosti ING. Poukazuje okrem iného na to, že podľa Medzinárodného menového fondu sa belgické verejné zadlženie do roku 2029 ešte o desať percentuálnych bodov zvýši, pričom už teraz sa pohybuje nad hranicou sto percent.
Krajina sa však podobne ako iné európske ekonomiky stretáva s problémami, ktoré sa budú zrejme ďalej prehlbovať. V prvom rade sa medzi ne radia vysoké úrokové náklady, ktoré sa týkajú nakumulovaných dlhov z minulosti, tomu neprispieva ani súčasná éra vysokých úrokových sadzieb. Belgická populácia zároveň rýchlo starne a krajina už niekoľko rokov bojuje s pomerne slabou hospodárskou produktivitou.
„Belgicku v strednodobom horizonte kvôli finančným problémom určite hrozí aj zníženie ratingu. Krajina by sa tak mohla ešte viac priblížiť najviac zadlženým ekonomikám Únie,“ dopĺňa ekonóm Dario Messi zo spoločnosti Julius Baer.
Výdavky na obranu sú stále malé
K tomu sa však pridávajú aj záväzky, na ktoré nesmie Belgicko zabúdať. Ide predovšetkým o rastúce výdavky v oblasti obrany a riešenia klimatickej krízy. Aj napriek obrovským deficitom však Belgicko stále neplní záväzky, ktoré má v Severoatlantickej aliancii. V roku 2023 vydalo na obranu len 1,1 percenta HDP, čo bol druhý najnižší podiel v NATO. V roku 2024 to nebude príliš odlišné.
Belgicku teraz hrozí, že sa na neho zamerajú aj inštitúcie Európskej únie. Odborníci očakávajú, že v blízkej dobe príde ďalšie pokarhanie za neplnenie rozpočtovej disciplíny a následne by sa mohli objaviť už aj prvé peňažné pokuty.
Zadlžujú sa síce aj ďalšie veľké ekonomiky, a to vrátane Francúzska alebo Talianska, tamojšie tempo je však znateľne pomalšie a drží sa pod hranicou troch percent tamojšieho HDP. Odborníci však aj napriek naliehavosti situácie dodávajú, že znižovanie vysokých deficitov stále v Belgicku nie je príliš aktuálnou témou.
„Keď sa pozrieme na volebné programy jednotlivých politických strán, v skutočnosti žiadna nehovorí presne o tom, ako presne by chcela vysoké deficity znížiť,“ dodáva analytik Peter Vanden Houte.
Mnohí odborníci sa obávajú aj aktuálnych populistických trendov, ktoré sa nevyhýbajú ani Belgicku, kde začína rásť podpora krajne pravicovej a protiimigračnej strany Vlaams Belang. V aktuálnych prieskumoch má teraz už viac ako 25-percentnú podporu. Niektorí predstavitelia tejto strany tiež opakovane presadzujú, aby sa od Belgicka odtrhol flámsky región na severe.