Izrael schválil najväčšie zabratie pôdy na Západnom brehu za 30 rokov. Napätie na Blízkom východe môže vzrásť
Izrael podľa izraelskej mimovládnej organizácie Peace Now schválil najväčší zábor pôdy na okupovanom Západnom brehu Jordánu za posledných viac ako 30 rokov. Informovala o tom dnes agentúra AP.
Izraelské úrady podľa oznámenia Peace Now schválili zabranie pôdy s rozlohou 12,7 kilometra štvorcového v údolí Jordánu. Podľa skupiny, ktorá vystupuje proti stavbe židovských osád na okupovanom palestínskom území, ide o najväčší záber pôdy od dohody z Osla z roku 1993.
Pozemky spolu susedia a nachádzajú sa severovýchodne od mesta Ramalláh na Západnom brehu Jordánu, kde sídli Západom podporovaná palestínska samospráva. Tým, že ich izraelská vláda vyhlásila za štátne pozemky, umožnila ich prenájom Izraelcom a zakázala súkromné vlastníctvo Palestínčanov.
Palestínsky štát
Zábor pôdy izraelské úrady podľa AP schválili koncom júna. Predtým v marci schválili zabráni ôsmich kilometrov štvorcových na Západnom brehu Jordánu a 2,6 kilometra štvorcového vo februári.
Rozhodnutie zabrať ďalšiu pôdu, ktorú Palestínčania chcú pre svoj budúci štát, pravdepodobne zvýši napätie na Západnom brehu Jordánu, kde od začiatku izraelskej ofenzívy proti Hamasu v pásme Gazy stúpol počet izraelských razií a prestreliek s palestínskymi ozbrojencami.
Palestínčania chcú mať vlastný štát na Západnom brehu Jordánu, v Pásme Gazy a vo východnom Jeruzaleme, teda na územiach, ktorých sa Izrael zmocnil počas vojny v roku 1967. Z Pásma Gazy sa Izrael stiahol a teraz tam vládne Hamas, ktorý Izrael, USA aj EÚ pokladajú za teroristickú skupinu.
Východný Jeruzalem Izrael anektoval a Západný breh Jordánu okupuje. Proti Hamasu vedie Izrael od vlaňajšieho októbra v Pásme Gazy vojnu.
Nelegálne osady
Väčšina krajín sveta a Palestínčania považujú výstavbu židovských osád za nelegálne z pohľadu medzinárodného práva a prekážku na ceste k mieru. Teraz na okupovanom Západnom brehu Jordánu žije podľa odhadov viac ako pol milióna židovských osadníkov, ktorí majú izraelské občianstvo.
Tri milióny Palestínčanov na Západnom brehu pritom čelia zdanlivo nekončiacej vojenskej okupácii. Palestínska autonómia, ktorá spravuje časti Západného brehu, podľa agentúry AP nesmie pôsobiť na 60 percentách tohto územia, kde sa nachádzajú osady. Tie pritom územne trieštia oblasť, v ktorej chcú mať Palestínčania budúci štát.
Izrael argumentuje tým, že osídľuje územie, ku ktorému jeho národ viažu biblické, historické a politické väzby.