Na ceste k udržateľnej klíme je ešte veľa práce

V New Yorku sa v pondelok začalo každoročné stretnutie ministrov zodpovedných za udržateľný rozvoj. V celosvetovom meradle však nemáme veľa dôvodov na oslavy. Deväť rokov po jednohlasnom prijatí ambicióznej Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj všetkými členskými krajinami OSN je na správnej ceste k naplneniu iba 17 percent záväzkov obsiahnutých v cieľoch udržateľného rozvoja (tzv. SDGs) a v 35 percentách sledujeme stagnáciu alebo dokonca zhoršenie oproti roku 2015. Nepochybne sa o to zaslúžili aj početné krízy, ktoré nás v posledných rokoch zasiahli – pandémia, vojna na Ukrajine či zhoršujúca sa klimatická kríza. Bolo by však chybou pripisovať túto znepokojivú realitu iba mimoriadnym udalostiam.

Chlieb a hry a plán obnovy

Dobrou správou je, že Európska únia sa výzve udržateľnej transformácie postavila čelom a uzákonila cieľ stať sa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom do roku 2050. Hlavným nástrojom na dosiahnutie tejto ambície je Európska zelená dohoda, ktorá nám má zabezpečiť okrem udržateľnej klímy aj komparatívnu výhodu „prvého ťahu“ oproti iným veľkým ekonomikám.

Európska zelená dohoda bola zo strany predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ako aj podpredsedu EK Maroša Šefčoviča opakovane označovaná za projekt generácie a prirovnávali ju k ceste na Mesiac. Na Mesiac sa však nedá cestovať lietadlom, na to potrebujeme raketu.

V EÚ, na Slovensku aj vo svete potrebujeme inovácie v oblasti riadenia (governance), ktoré sú nevyhnutné na udržateľnú transformáciu. Potrebujeme využiť nové technológie, umožniť prepájanie a lepšie využívanie dát, skvalitniť hodnotenie previazanosti verejných politík a ich vplyvov a zabezpečiť ich kontinuálny monitoring.

Na Slovensku sú nedostatky v oblasti strategického plánovania a riadenia notoricky známe. Ak však chceme dodržať záväzok zo Samitu Zeme v roku 1992 „zabezpečiť udržateľný rozvoj, ktorý napĺňa potreby súčasnosti bez ohrozenia možnosti budúcich generácií uspokojiť svoje vlastné potreby“ (a zároveň ak chceme držať krok so zvyškom Európy), niet inej cesty, než sa s týmito nedostatkami vyrovnať. Prvou lastovičkou môže byť historicky prvý systém monitorovania výkonnosti vlády pomocou výsledkových ukazovateľov, ktorý v máji schválila vláda. Minulý týždeň (10. júla) na to nadviazalo uznesenie o prioritných cieľoch vlády, ktoré sa budú systematicky polročne odpočtovať. Čaká nás však ešte veľa práce.