Volvo chcelo byť lídrom v elektromobilite, realita ho tlačí k otočke. Ako to ovplyvní košický závod?

Pred pár rokmi sa u časti automotive výrobcov rozbehli preteky o to, kto vyženie z výroby spaľovacie motory a namontuje do svojich vozidiel čo najviac batérií. Trend v celom segmente bol posilnený po kauze dieselgate aj po nastavení environmentálnych cieľov v Únii, ktoré počítajú s koncom spaľovákov už v roku 2035. 

Plánovaný koniec dieselu vo výrobe tak postupne ohlasovali výrobcovia ako Toyota, Subaru, Renault aj Audi. Švédske Volvo, ktoré má na východe Slovenska pri Košiciach rozostavanú fabriku, sa rozhodlo byť dokonca priekopníkom.

Posledné vozidlo s naftovým agregátom vyprodukovalo koncom minulého roka a pri prechode na čisto elektrický pohon stanovilo termín do roku 2030. 

Marketingový riaditeľ Volva Björn Annwall plánovanú stratégiu potvrdil aj v minulom roku slovami, že o jej zavedení do praxe nie sú žiadne pochybnosti. Podľa neho značka „nepredá jediné vozidlo“, ktoré by nebolo plne elektrifikované po skončení tejto dekády.

Časy sa však dynamicky menia a pochybnosti zavládli už aj na najvyšších poschodiach automobilky. Vedenie má zvažovať zmenu stratégie, do popredia sa tlačia hybridy. Tie má švédsky výrobca v pláne vyrábať ešte nasledujúcu dekádu, teda až do roku hraničného termínu konca predaja spaľovacích motorov nastaveného Bruselom.

„Plánujeme naďalej investovať do rozvoja hybridných typov pohonov. Pôjde z našej strany o prechodný mostík pre zákazníkov, ktorí nie sú pripravení na prechod k výhradne elektrickému pohonu,“ uviedol výkonný riaditeľ značky Volvo Jim Rowan. 

Dopyt nepresvedčil, Švédov zaboleli clá