Bangladéš má za sebou najkrvavejší deň protestov. Prezident krajiny rozpustil parlament
Bangladéšsky prezident v utorok rozpustil parlament iba deň po tom, čo bývalá premiérka Hasína Vadžídová odstúpila z funkcie a utiekla z krajiny po násilných protestoch. Informujú o tom agentúry Reuters, AP a AFP.
Oznámenie prišlo niekoľko hodín po výzve protestujúcich študentov, ktorí na sociálnej sieti Facebook žiadali rozpustenie parlamentu do 11.00 h. Veliteľ bangladéšskej armády Vaker-uz-Zamán sa dnes zároveň plánoval stretnúť s lídrami študentov, aby spoločne diskutovali vytvorenie dočasnej vlády. Aktuálne nie je bezprostredné jasné, či k rozhovorom došlo.
Pri pondelkových demonštráciách, ktoré viedli k rezignácii bangladéšskej premiérky, zahynulo 113 ľudí a stovky ďalších utrpeli zranenia. Ide o najsmrteľnejší deň protestov, ktoré sa začali už v júli.
Prepustili opozičnú političku
V pondelok sa protivládni demonštranti vydali do centra metropoly Dháky napriek zákazu vychádzania, ktorý vláda vyhlásila po nedeľňajších krvavých protestoch. Stretli sa pritom s policajtmi a s provládnymi aktivistami.
Demonštranti prerazili zátarasy v uliciach a vtrhli do sídla premiérky, ktorá krátko predtým odletela vojenským vrtuľníkom do Indie. Strety pokračovali aj po oznámení rezignácie Vadžídovej.
Viac ako desiatka ľudí prišla údajne o život, keď protestujúci zapálili hotel vlastnený šéfom premiérkinej politickej strany v meste Džašohar na juhozápade krajiny. Ďalších 25 obetí si vyžiadali násilnosti v Savare, na predmestí bangladéšskej metropoly Dháky.
Rezignáciu Vadžídovej oficiálne oznámil v prejave k národu v pondelok šéf bangladéšskej armády Vakir az-Zamán. Zároveň uviedol, že ide o vytvorenie dočasnej vlády, ktorá by čo najskôr usporiadala voľby.
Hlavná opozičná Bangladéšska nacionalistická strana, ktorej predsedníčka Chálida Zijáová bola dnes prepustená z väzenia, žiada, aby sa voľby konali do troch mesiacov.
Do čela vlády chcú laureáta Nobelovej ceny
Organizátori študentských protestov vyhlásili, že podľa ich názoru by na čele dočasnej vlády mal stáť ekonóm a nositeľ Nobelovej ceny za mier Muhammad Júnus. Koordinátor protestných akcií Nahíd Islam vo videonahrávke zverejnenej na sociálnych sieťach zároveň zdôraznil, že vojenskú vládu demonštranti neprijmú.
Povedal tiež, že študentskí lídri už s Júnusom hovorili a on s ich návrhom súhlasil. 84-ročný Júnus bol za vlády Vadžídovej obvinený v mnohých súdnych prípadoch z údajného porušovania pracovného práva alebo korupcie. Nobelista obvinenia odmieta.
Nobelovu cenu získal Júnus v roku 2006 za to, že dokázal celosvetovo spopularizovať drobné pôžičky pre najchudobnejšie, takzvané mikroúvery. Tie sa ukázali byť efektívnym nástrojom na boj proti chudobe v najchudobnejších krajinách sveta.
Organizátor protestov Nahíd Islam uviedol, že študenti oznámia aj mená ďalších osobností, ktoré chcú mať vo vláde. "Akákoľvek iná vláda ako tá, ktorú navrhujeme, nebude prijatá. Neprijali by sme armádou podporovanú či armádou vedenú vládu," povedal.
Protesty sa začali v júni požiadavkou študentov na zrušenie systému kvót, ktorý prideľuje 30 percent pracovných miest v štátnej správe príbuzným veteránov, ktorí v roku 1971 vybojovali nezávislosť krajiny.
V júli demonštrácie prerástli do násilných stretov. Protesty neutíchli ani po tom, čo najvyšší súd systém prideľovania pracovných miest v štátnej správe upravil a kvótu znížil z 30 na päť percent. Pri demonštráciách zahynulo podľa bilancie agentúry AFP celkovo 413 ľudí.