Putin mal pri bozkávaní s Alijevovou menšie problémy, nemeckým kolosom sa nechal zviezť rád

Ruský prezident Vladimir Putin sa napriek vážnej situácii na juhozápade krajiny, kde pokračuje ukrajinská ofenzíva, vydal opäť do zahraničia. Zavítal do Azerbajdžanu, kde sa mu dostalo vrelého uvítania. Bozkávaciu procedúru s manželkou tamojšieho prezidenta, Mehriban Alijevovou, síce úplne nezvládol, ale inak bol počas pobytu v dobrej nálade.

So svojim náprotivkom Ilhamom Alijevom okrem iného rokoval o zemnom plyne alebo medzinárodných otázkach. Putin podľa ruských médií tiež vyjadril záujem Ruska podieľať sa na urovnaní arménsko-azerbajdžanského konfliktu, do ktorého Moskva nezasahovala a len sledovala, ako sa spojenecká arménska armáda necháva poraziť na hlavu.

Hlavné dôvody cesty

"V oblasti energetiky sme podrobne analyzovali situáciu, ako v oblasti ropy a plynu, tak elektrickej energie. Aktívne spolupracujeme a som presvedčený, že budeme ďalej koordinovať našu činnosť," povedal v pondelok Alijev.

Putin na prvú návštevu Baku po rozpútaní vojny proti Ukrajine odcestoval v čase, keď na ruskom území zúria boje s ukrajinskými jednotkami, ktoré takmer pred dvoma týždňami zaútočili v Kurskej oblasti. Ruský prezident do krajiny pricestoval v nedeľu, späť do Moskvy zamieril v pondelok večer.

Stanica BBC usudzuje, že cesta svedčí o Putinovej snahe posilniť vzťahy so spojencami a predviesť podporu na medzinárodnej scéne v čase, keď sa ho Západ snaží izolovať. Analytik Fuad Šachbazov sa domnieva, že hlavné ciele Putinovej cesty súvisia s ekonomickými a hlavne energetickými otázkami.

Pokladá za možné, že Moskva a Baku sa dohodnú na dodávkach ruského plynu pre vnútorný trh Azerbajdžanu, čo by kompenzovalo zväčšenie vývozu azerbajdžanského plynu do Európy namiesto ruského plynu.

Alijev vzal Putina v rámci návštevy na prechádzku Baku nemeckým kolosom – pancierovaným maybachom. Dvojica tiež zavítala do miestnej pravoslávnej katedrály, ktorej ruský prezident venoval pozlátenú ikonu. Duchovní sa mu odmenili košmi s ovocím.

Záujem o Arménsko aj Izrael

Ďalším cieľom Putinovej cesty do Baku podľa analytika Šachbazova môže byť posilnenie ruskej pozície v mierovom urovnaní medzi Arménskom a Azerbajdžanom v záujme obnovenia ruského vplyvu na južnom Kaukaze.

"Je jasné a všetci o tom dobre vedia, že aj Rusko zápasí s krízami, predovšetkým na ukrajinskom smere, ale historické zapojenie Ruska do situácie na južnom Kaukaze v posledných rokoch nám velí, že sa nevyhnutne musíme podieľať na tomto dianí, samozrejme v rozsahu požadovanom stranami," uviedol Putin po rokovaní s Alijevom a prisľúbil, že o záveroch schôdzky bude informovať arménskeho prezidenta Nikolu Pašinjana.

Baku a Jerevan v posledných mesiacoch vedú priame rokovania o demilitarizácii hraníc a o uzavretí mierovej zmluvy. BBC upozornila, že tento mesiac obe krajiny z návrhu zmluvy vybrali bod o dopravnom spojením medzi Azerbajdžanom a Nachičevanom, čo je azerbajdžanské územie obklopené Arménskom, Iránom a Tureckom. Baku a Moskva si želali, aby príslušný cestný koridor kontrolovalo Rusko, ale Arménsko bolo proti.

Vzťahy medzi Jerevanom a Moskvou ochladli po prehranej vojne s Azerbajdžanom o Náhorný Karabach, pretože arménska vláda je nespokojná, že ho Rusko a ďalší postsovietski spojenci nepodporili. Následne sa Arménsko začalo opäť zbližovať so Západom, čo vyvolalo nespokojnosť Moskvy. K ochladeniu prispelo aj osobné napätie medzi Putinom a Pašinjanom.

Ešte pred Putinom do Baku – cestou cez Teherán – zavítal tajomník ruskej bezpečnostnej rady Sergej Šojgu, ktorý sa stretol aj s Alijevom. Návšteva podľa expertov mohla súvisieť s možnou eskaláciou konfliktu medzi Iránom a Izraelom. Podľa Šachbazova môže Rusko znepokojovať možnosť tajnej podpory Izraela zo strany Azerbajdžanu v prípade konfliktu medzi Iránom a Izraelom.