Juhokórejský súd vyhovel vyšetrovateľom a vydal zatykač na prezidenta Juna, povolil aj prehliadku
Juhokórejský súd dnes vydal zatykač na prezidenta s pozastavenými právomocami Jun Sok-jola a povolil tiež prehliadku jeho kancelárie v súvislosti s jeho neúspešným pokusom zo začiatku mesiaca zaviesť v krajine stanné právo. Informovali o tom agentúry Reuters a AP s odvolaním sa na vyšetrovacie orgány.
Úrad pre vyšetrovanie korupcie v radoch lídrov, ktorý vedie vyšetrovanie v spolupráci s políciou a vojenskými úradmi, potvrdil, že súd v západnom okrsku v Soule vyhovel ich žiadosti o vydanie zatykača. Vyšetrovatelia chcú Juna vypočuť kvôli obvineniam zo zneužitia úradu a organizovania vzbury. To patrí medzi jedno z mála obvinení, na ktoré sa v prípade juhokórejského prezidenta nevzťahuje imunita.
Podľa juhokórejských médií je to prvýkrát, čo bol na úradujúceho prezidenta v Južnej Kórei vydaný zatykač. Jun Sok-Jol bol hlasovaním parlamentu v polovici decembra dočasne zbavený právomocí, pre jeho prípadné odvolanie z funkcie je však potrebný verdikt ústavného súdu.
CIO sa k dôvodom, ktoré súd viedli k vydaniu zatykača, nevyjadril. Ani súd sa k veci na otázku Reuters odmietol vyjadriť. Agentúra poznamenala, že nie je jasné, kedy a ako bude zatykač na Juna uplatnený. Bezpečnostná služba prezidenta vo vyhlásení uviedla, že so zatykačom bude nakladať v súlade s riadnymi postupmi. Mnohí pozorovatelia však už skôr pochybovali, že by úrady Juna násilne zadržali práve pre riziko stretu s prezidentskou bezpečnostnou službou, podotkla AP.
Súd tiež schválil príkaz na prehliadku Junovej rezidencie, uviedol CIO. Jun doteraz ignoroval niekoľko žiadostí spoločného vyšetrovacieho tímu a verejných prokurátorov o vypočutie a jeho bezpečnostná služba tiež zabránila pokusom o prehľadanie jeho kancelárie. Podľa juhokórejských zákonov nemôžu úrady obsadiť alebo prehľadať miesta potenciálne súvisiace s vojenskými tajomstvami bez súhlasu s obvinenou osobou.
Jun šokoval Kórejčanov aj svet, keď 3. decembra v krajine nečakane vyhlásil stanné právo, čo zdôvodnil snahou "odstrániť sily, ktoré napomáhajú KĽDR, a brániť demokratický ústavný poriadok". Niekoľko hodín nato sa však proti prezidentovmu rozhodnutiu postavil parlament a vyhlásenie stanného práva nakoniec odvolala vláda.