Rozvojové krajiny bojujú s klimatickou a finančnou krízou
Vysoké náklady klimatickej krízy nútia rozvojové krajiny robiť bolestivé rozhodnutia. Tie vedú k splácaniu dlhov namiesto investovania do kľúčových služieb, ako sú zdravotníctvo a vzdelávanie.
V roku 2022 bolo len 28 percent klimatického financovania poskytovaného rozvojovým krajinám vo forme grantov na obnovu po povodniach alebo prechod na čistú energiu, pričom zvyšok tvorili pôžičky. Krajiny tak ostali zavalené externými dlhmi.
„Pre mnohé rozvojové krajiny je klimatické financovanie čoraz viac spojené s dlhom,“ uviedla pre portál Context Sherry Rehman, senátorka a bývalá ministerka pre klimatické zmeny Pakistanu.
Krajiny ako Pakistan míňajú viac na úroky z dlhov než na zdravotníctvo, vzdelávanie a infraštruktúru, ktoré sú kľúčové na ochranu obyvateľov pred klimatickými narušeniami potravinovej, vodnej a bytovej bezpečnosti.
„Snažiť sa budovať odolnosť a zároveň sa prepadávať hlbšie do dlhov je podľa mňa pasca obnovy,“ dodala Rehmanová.
Na základe novej dohody o klimatickom financovaní uzavretej na COP29, bohaté krajiny sľúbili poskytovať 300 miliárd dolárov ročne rozvojovým krajinám do roku 2035. Táto suma je však omnoho nižšia v porovnaní so splátkami verejných dlhov rozvojových krajín, ktoré v roku 2022 dosiahli 443,5 miliardy dolárov.
Dohoda zahŕňala širší cieľ zvýšiť financovanie na 1,3 bilióna dolárov ročne do roku 2035 z verejných a súkromných zdrojov, čo zodpovedá tomu, čo ekonómovia považujú za potrebné a čo rozvojové krajiny požadovali od bohatých vlád.
Avšak dohoda z COP29 nešpecifikuje, koľko z tých 300 miliárd budú tvoriť granty a koľko ako pôžičky, ani ako budú vyriešené dlhové problémy klimaticky zraniteľných krajín.
„To, čo očividne oslabuje nadšenie, je nedostatok transparentnosti,“ povedala Rehmanová a vyzvala na rozdelenie zdrojov financovania a typov financií, vrátane podielu grantov oproti pôžičkám.
Vážne dlhové výzvy
Celkové splátky dlhov, ktorým čelia rozvojové krajiny, dosiahli takú úroveň, že klimatické financovanie vedľa nich bledne. V roku 2022 vynaložilo 58 rozvojových krajín na splácanie svojich dlhov dvojnásobnú sumu, 59 miliárd dolárov, v porovnaní s tým, čo získali z financovania opatrení v oblasti klímy.
Verejný dlh v rozvojových krajinách sa už roky zvyšuje a od roku 2010 rastie dvakrát rýchlejšie ako v rozvinutých krajinách. V roku 2023 bude tento dlh predstavovať 29 biliónov dolárov a viac ako polovica krajín s nízkymi príjmami bude mať vážne problémy s dlhom.
Popri zadlžovaní na uspokojenie hospodárskych potrieb núti tieto krajiny ešte viac si požičiavať aj rastúce klimatické extrémy, ako sú cyklóny, záplavy a suchá.
Najmä komunity v prvej línii boja proti klimatickým zmenám zápasia so splácaním pôžičiek, od indických poľnohospodárov, ktorí sa po suchu, ktoré zničilo ich úrodu, ponorili do dlhov, až po obyvateľov pobrežia v Bangladéši, ktorí splácajú pôžičky na obnovu domov zničených cyklónom.
K tomuto tlaku sa pridáva rastúci podiel dlhov, ktoré pochádzajú z financovania opatrení v oblasti klímy, ako je znižovanie emisií alebo investície do odolnej infraštruktúry, ako sú protipovodňové štruktúry a systémy včasného varovania.
M. Zakir Hossain Khan, výkonný riaditeľ think-tanku Change Initiative uviedol, že Bangladéš má na obyvateľa dlh 80 dolárov vyplývajúci z klimatických pôžičiek, čo predstavuje významnú časť jeho celkového zahraničného dlhu na obyvateľa vo výške 604 dolárov.
Strmé sociálne náklady
Khan dodal, že pre obavy z dlhových rizík so strmými sociálnymi nákladmi sa krajiny môžu rozhodnúť nepokračovať v klimatických opatreniach.
Keď bohaté krajiny ponúkajú financovanie prechodov na čistú energiu, malo by sa starostlivo zmapovať, koľko grantového financovania je potrebné a ktoré opatrenia by sa mali financovať investíciami alebo pôžičkami, uviedol Sandeep Pai, riaditeľ výskumu think-tanku Swaniti Initiative.
Niektoré klimatické opatrenia môžu priniesť jasné finančné výnosy. Napríklad výskum Medzinárodnej finančnej korporácie z roku 2020 poukazuje na 30 biliónov dolárov príležitostí na klimatické investície rozvíjajúcich sa trhoch do roku 2030.
Investície na ochranu klimaticky zraniteľných komunít však nemusia mať jasnú návratnosť, a preto nedáva zmysel, aby si tieto komunity brali ďalšie komerčné pôžičky na väčšinu klimatických projektov, dodal Pai. Výzvy na riešenie klimatických a dlhových problémov sa sústreďujú na inštitúcie, ktoré poskytujú klimatické financovanie prevažne vo forme pôžičiek.
Patria medzi ne multilaterálne rozvojové banky, ktoré v roku 2023 spoločne poskytli rozvojovým krajinám 74,7 miliardy dolárov klimatického financovania – len 6,7 percenta z toho bolo vo forme grantov, uviedol Inštitút svetových zdrojov (WRI), globálna nezisková výskumná organizácia.
Aktivisti vyzývajú tieto inštitúcie, aby ponúkali viac ne-dlhového financovania a podnikli konkrétne kroky na zmiernenie dlhov, pričom niektoré nedávne pokroky naznačujú možné riešenia.
„Svet sa pomaly prebúdza do reality klimaticko-dlhovej súvislosti a testuje riešenia na zníženie dlhového zaťaženia, ale zmeny prichádzajú príliš pomaly,“ povedala Sejal Patel, hlavná výskumníčka Medzinárodného inštitútu pre životné prostredie a rozvoj (IIED).
Ázijská rozvojová banka (ADB), ktorá sa označuje za „Klimatickú banku Ázie a Pacifiku“, zriadila fond na poskytovanie grantov a mäkkých pôžičiek tým najviac potrebným, ako sú malé ostrovné rozvojové štáty a najmenej rozvinuté krajiny.
„Mnohé adaptačné projekty majú povahu verejných statkov a sú zamerané na najzraniteľnejších, preto potrebujete grantové zdroje,“ uviedol Arghya Sinha Roy, hlavný špecialista na klimatické zmeny z ADB.
Tento rok ADB vyčlenila 430 miliónov dolárov na ďalšiu podporu najzraniteľnejších krajín a zároveň sprístupnila pôžičky pre malé ostrovné štáty za výhodnejších podmienok.
Klimatické opatrenia na miesto dlhu
Okrem rozšírenia podielu grantov a zjednodušenia prístupu k pôžičkám testujú globálne inštitúcie nástroje ako výmenu dlhu za klimatické opatrenia, pri ktorej si krajina môže odpísať časť dlhu výmenou za merateľné klimatické kroky.
Napríklad Barbados nedávno úspešne dokončil výmenu dlhu, v rámci ktorej Karibský ostrovný štát nahradil časť svojho dlhu financovaním z medzinárodných inštitúcií na investície do klimaticky odolných projektov v oblasti vody a kanalizácie.
Rehman tvrdí, že ďalším užitočným krokom by mohlo byť ponúkanie klimaticky viazaného oddlženia pre krajiny v dlhových ťažkostiach, napríklad pozastavenie splátok dlhu, keď tieto krajiny zasiahnu katastrofy. „Musíme si predstaviť klimatické financovanie nanovo, aby krajiny nemuseli zálohovať svoju budúcnosť,“ dodala.