Čo sa vlastne deje v Rakúsku? Analytička vysvetľuje, prečo sa ľudia obracajú na krajnú pravicu
Z rokovaní o vytvorení rakúskej koaličnej vlády sa najskôr stiahla liberálna strana NEOS. Hlavným problémovým bodom mala byť reštrukturalizácia rozpočtu. Následne vtedajší rakúsky kancelár a líder ľudovcov Karl Nehammer začiatkom roka prerušil koaličné rokovania so sociálnymi demokratmi, ktoré pokračovali po stiahnutí sa liberálov.
Nehammer zároveň oznámil, že odstúpi z funkcie kancelára a lídra ÖVP. Dal tiež jasne najavo, že nebude viesť koaličné rokovania s krajne pravicovou FPÖ pod vedením Herberta Kickla.
Dočasným rakúskym kancelárom sa stal donedávna minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg. Vládu už takto na krátko viedol aj koncom roku 2021 po rezignácii Kurza. Členom nového kabinetu už nebude – rovnako ako Nehammer odmietol pôsobenie vo vláde s FPÖ.
Prezident Alexander Van der Bellen nakoniec poveril zostavením vlády predsedu FPÖ Herberta Kickla, ktorý potvrdil, že do koaličných rozhovorov pozve ÖVP. A tí ponuku prijali. Prečo? „Veľká časť ľudovcov bola aj predtým spolupráci so slobodnými otvorená,“ vysvetľuje Kateřina Vnoučková, analytička českej Asociácie pre medzinárodné otázky.
Ľudovci so slobodnými spoločne vládli v rokoch 2017 až 2019 pod vedením kancelára Sebastiana Kurza. Táto koalícia sa však predčasne rozpadla po korupčnom škandále. Unikla totiž nahrávka, podľa ktorej vtedajší šéf FPÖ Hans-Christian Strache ponúkol na ostrove Ibiza verejné zákazky domnelej neteri ruského oligarchu výmenou za propagačné služby.
Prečo strana napriek tomu naberá na popularite? Podľa analytičky vychádza zo situácie, v ktorej sa Rakúsko nachádza. „Krajina má schodok vyšší ako tri percenta, ktoré stanovujú Maastrichtské kritériá, a blíži sa k štyrom a vyhliadky nie sú optimistické. Ľudia sa stretávajú s nedostupnosťou bývania, dlhými čakacími lehotami v zdravotníctve a všetky tieto problémy sa kumulujú,“ vysvetľuje Vnoučková, podľa ktorej panuje veľká nedôvera v politiku. „Voliči majú pocit, že populistícké a radikálne riešenia sú na túto situáciu receptom,“ dodáva.
Upozorňuje aj na tému migrácie, ktorá v posledných rokoch čoraz viac rezonuje, či už ide o radikalizáciu, prípadne útoky z posledných mesiacov. „Problémy sú napríklad vo Viedni v školách, kde podľa existujúcich informácií väčšina žiakov na základných školách nemá nemčinu ako materinský jazyk a kapacity nepostačujú.“
Nemecká Alternatíva pre Nemecko (AfD) rozhodnutie rakúskeho prezidenta poveriť slobodných rokovaniami o vláde privítala. Kandidátka AfD na kancelárku Alice Weidelová vyhlásila, že udalosti v Rakúsku by mohli presvedčiť aj nemeckú konzervatívnu Kresťanskodemokratickú úniu. Tá spolu s Kresťanskosociálnou úniou povolebnú spoluprácu s AfD dôrazne vylúčili.
Nemecký vicekancelár Robert Habeck v tejto súvislosti vyzval centristické strany, aby prejavili ochotu spolupracovať po predčasných voľbách do Spolkového snemu, ktoré sa uskutočnia 23. februára. V opačnom prípade podľa neho riskujú, že pomôžu svojim extrémistickým rivalom.
Podľa analytičky strana pravdepodobne vládu tvoriť nebude. „AfD v súčasnej chvíli nemá kooperatívny potenciál,“ hovorí Vnoučková.
Predčasné voľby v Nemecku vyvolal koniec koalície zloženej z SPD, zo Zelených a z liberálov z FDP po tom, čo kancelár Olaf Scholz pre nezhody odvolal ministra financií Christiana Lindnera z FDP. Liberáli následne trojkoalíciu opustili.