Armáda zostane v Džaníne na Západnom brehu aj naďalej, oznámil izraelský minister obrany Kac
Izraelská armáda zostane v meste Džanín aj potom, čo tam skončí s vojenskou operáciou proti teroristom, povedal dnes pri návšteve tohto palestínskeho mesta na Izraelom okupovanom Západnom brehu Jordánu izraelský minister obrany Jisrael Kac. Podľa serveru The Times of Israel to zdôvodnil tým, že jeho krajina tak chce zaistiť, aby sa tam "nevrátili teroristi". Izraelská armáda začala operáciu v Džaníne minulý týždeň v utorok a podľa agentúry AFP pri nej zabila 16 ľudí, vrátane 25-ročného muža dnes pri leteckom údere.
"Vyhlásili sme vojnu palestínskemu teroru v Judei a Samárii," povedal dnes Kac a použil pri tom biblický názov pre dnešný Západný breh, ktorý Izrael v rozpore s medzinárodným právom okupuje od roku 1967. "Cieľom operácie Železný múr je zničiť teroristickú infraštruktúru vybudovanú utečeneckých táboroch za iránske peniaze a s podporou Teheránu," dodal izraelský minister obrany.
Kac tiež odkázal vedenie Palestínskej autonómie, ktoré sídli v Ramalláhu na Západnom brehu, aby "zastavilo financovanie terorizmu a vraždenie Židov" a začalo "seriózne bojovať proti teroru". Pred začatím tejto izraelskej akcie v Džaníne, ktorá vyhnala z domovov tisíce ľudí, tam pritom niekoľko týždňov viedli operáciu bezpečnostnej zložky Palestínskej autonómie.
V Džaníne žije okolo 40-tisíc ľudí, z toho asi 20-tisíc v utečeneckom tábore, ktorý je dlhodobo považovaný za baštu palestínskych islamistických radikálov. Pôvodne vznikol v roku 1953 ako útočisko pre Palestínčanov, ktorí boli vyhnaní zo svojich domovov po vzniku Izraela v roku 1948. Tábor aj mesto boli do šesťdňovej vojny v roku 1967 pod kontrolou Jordánska, potom okupované Izraelom až do novembra 1995, kedy izraelská armáda na základe mierových dohôd z Osla mesto odovzdala pod civilnú i bezpečnosťou kontrolu Palestínskej autonómie.
Na Západnom brehu, kde žije na 2,7 milióna Palestínčanov a asi pol milióna Židov, izraelská armáda vykonáva razie dlhodobo a výrazne ich zosilnila po teroristickom útoku palestínskeho hnutia Hamas na Izrael, pri ktorom ozbrojenci 7. októbra 2023 zabili na 1200 ľudí, a 251 osôb uniesli do Pásma Gazy. Izrael v odvete za bezprecedentný a nečakaný útok zahájil ofenzívu v Gaze, ktorá podľa tamojších úradov, ovládaných od roku 2007 Hamasom, stála život cez 47-tisíc Palestínčanov a spôsobila obrovskú humanitárnu krízu.
Pri izraelských raziách na Západnom brehu zomrelo od októbra 2023 podľa televízie Al-Džazíra 885 ľudí, na 6700 bolo zranených a 14 400 izraelskej bezpečnostnej zložky zatkli. Podľa izraelských údajov bolo na Západnom brehu za rovnaké obdobie zabitých najmenej 29 Izraelčanov, a to pri palestínskych útokoch alebo operáciách izraelskej armády.
Od útoku Hamasu na Izrael z októbra 2023 výrazne vzrástlo na Západnom brehu aj násilie extrémistických židovských osadníkov, ktorí napádajú palestínske obce a zapaľujú tam autá aj domy. Podľa serveru ToI však len málo z nich skončí vo väzbe. Aj zo zahraničia znie kritika, že Izrael proti osadníkom, ktorí útočia na Palestínčanov a ich majetok, nepostupuje razantne. USA kvôli tomu vlani uvalili na niekoľko osadníkov a osadníckych organizácií sankcie, ktoré ale tento mesiac zrušil nový americký prezident Donald Trump. Hoci sú židovské osady na Západnom brehu z hľadiska medzinárodného práva nelegálne, niektorí izraelskí politici, vrátane tých z terajšej vládnej koalície, dlhodobo podporujú ich rozširovanie.