Vyskúšali sme najmenšie BMW v top verzii. Patrí k najlepším, no niečo mu aj tak chýba

Najmenší a najdostupnejší rad 1 tvorí súčasť ponuky mníchovskej automobilky BMW už od roku 2004, pričom zámerom výrobcu bolo priniesť na svet novinku, ktorá by v portfóliu nahradila pôvodný model radu 3 s dodatkom Compact. Prvá generácia bola k dispozícii ako trojdverový alebo päťdverový hatchback, no taktiež ako dvojdverové kupé či kabriolet. Na vrchole potom stála verzia M Coupé, s dôrazom na výkon a športovosť, ktorá sa považuje za predchodcu ikonického BMW M2.

Na výber bola vždy široká paleta najrôznejších motorov, či už išlo o benzínový alebo naftový agregát, kompaktná „jednotka“ bola medzi motoristami pomerne obľúbená. Od druhej generácie sa rad 1 predáva výlučne ako hatchback, no ani tu nechýbal napríklad výkonný šesťvalec, jedinečnosť v podobe pohonu zadných kolies a pred koncom pôsobenia prvej generácie už aj zavedený pohon všetkých kolies xDrive.

Radikálnu zmenu v koncepcii priniesla potom tretia generácia, ktorá okrem citeľného nárastu rozmerov a trochu kontroverzného dizajnu (na to sme si za posledné roky už u modelov BMW zvykli) ponúkla pohon všetkých kolies xDrive a prvýkrát i pohon prednej nápravy. Roztáčanie zadných kolies úplne zmizlo a to bola pre mnohých fanúšikov tragická správa a model prišiel o svoju nespochybniteľnú jedinečnosť na trhu.

Podpísali sa pod to však návyky majiteľov, preferencie v predajoch naklonené čoraz viac pohonu xDrive i šetrenie nákladov na vývoj drahej platformy s pohonom zadných kolies, ktorá by si nenašla uplatnenie u iných modelov značky. A tiež tlak na emisie. Dnes v ponuke pôsobí nová, v poradí už štvrtá generácia, priťahujúca pozornosť množstvom zmien. A výsledok?

Dynamickejší vzhľad

Tretie vydanie pôsobilo na pohľad trochu nemotorne a to najmä kvôli citeľne nafúknutejšej karosérii oproti stále kompaktnej druhej generácii. Predná časť sa vyznačovala rozmernou maskou chladiča, vyššie postavenou kapotou a celkovo navodzoval predchodca dojem akéhosi zmenšeného MPV.