Rusko je podľa dánskej premiérky hrozbou pre celú Európu. A Grónsko nie je na predaj, odkazuje Trumpovi
Rusko je podľa dánskej premiérky Mette Frederiksenovej hrozbou nielen pre Ukrajinu, ale pre celú Európu. Európska únia musí viac spolupracovať v obrane aj odstrašení, uviedla predsedníčka dánskej vlády pred začatím dnešného neformálneho summitu Európskej únie v bruselskom paláci Egmont. Frederiksenová tiež zopakovala, že Grónsko je súčasťou Dánskeho kráľovstva a nie je na predaj. Reagovala tak na slová amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý by chcel územie získať.
"Stále si myslíme, že žijeme v mierových časoch. Nehovorím, že sme vo vojne, ale musíme zmeniť naše nastavenia, posilniť obrannú produkciu a viac spolupracovať," uviedla dánska premiérka. Vydávať na obranu dve percentá HDP, čo bolo súčasným cieľom krajín NATO, nie je dostatočné a treba dávať viac peňazí, dodala.
Šéfka dánskej vlády sa dnes opäť vyjadrila aj na adresu nového amerického prezidenta, ktorý si robí nárok na Grónsko. "Grónsko je súčasťou Dánskeho kráľovstva, je časťou nášho územia a nie je na predaj," uviedla Frederiksenová.
Donald Trump už pred návratom do Bieleho domu opakovane hovoril o tom, že pre Spojené štáty je získanie Grónska otázkou bezpečnosti. Nevylúčil, že ak Kodaň odmietne ostrov predať, podnikne ekonomické či vojenské kroky. Kodaň aj Grónsko zhodne tvrdia, že ostrov nie je na predaj a že o svojej budúcnosti rozhodnú výhradne miestni obyvatelia.
Debatu o navýšení výdavkov na armádu a zbrane znovu otvoril práve Trump, ktorý krátko pred nástupom do funkcie na začiatku januára vyhlásil, že by štáty NATO mali dávať na obranu päť percent HDP. To je výrazne nad súčasným dvojpercentným cieľom. Takého výsledku pritom nedosahujú ani samotné Spojené štáty, uviedla agentúra Reuters.
Navýšenie výdavkov na obranu podporuje aj šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová. "Musíme toho urobiť viac, máme vojnu priamo v Európe," uviedla Kallasová s tým, že to bude znamenať aj ťažké rozhodnutia v niektorých krajinách. Väčšina krajín NATO zatiaľ dáva na obranu len okolo dvoch percent HDP. Aj generálny tajomník aliancie Mark Rutte už skôr vyzval na zvýšenie objemu peňazí, rozhodne sa o tom najskôr na tohtoročnom summite NATO v Haagu. Špekuluje sa o čísle 2,5 až tri percentá.
Neformálneho samitu sa vôbec prvýkrát zúčastňuje aj nový belgický premiér Bart De Wever, ktorý sa stal predsedom vlády až dnes ráno. "Boli sme v Európe trochu leniví, Putin nás ale prebudil. Myslím, že by sme mali na obranu dávať viac," povedal novinárom. Bolo by podľa neho tiež chybou myslieť si, že sa Európa dokáže ubrániť sama, je teda potrebné, aby pokračovala úzka spolupráca s NATO aj so Spojenými štátmi. "Päť percent? Dúfame, že sa dostaneme na vojenské výdavky vo výške dvoch percent, diskusie o vyššom cieli sú na neskoršiu debatu," reagoval nový belgický premiér na otázku, čo hovorí na návrh prezidenta Trumpa o navýšení obranných výdavkov.