Zdevastovaná krajina po páde Asada. Sýrčania ľutujú návrat do zdevastovanej vlasti, mnohí chcú odísť preč
Niektorí sýrski utečenci priznávajú, že ich návrat do vlasti po páde režimu Bašára Asada sklamal. Sťažujú sa na nedostatok služieb, problémy s vodou a internetom. Uvádzajú, že sa plánujú presťahovať späť do Turecka. Niektorí sa tak rozhodli po tom, ako využili možnosť návštevy Sýrie pred konečným presídlením.
"Šokovala ma katastrofická situácia, bola ešte horšia ako moje očakávania," povedal agentúre Reuters tridsaťpäťročný Ahmed Šejch, ktorý sa vrátil do Aleppa po ôsmich rokoch pobytu v Turecku. Podľa neho dochádza k častým výpadkom vody a elektriny a internet prakticky nefunguje.
Ide im o všetko
Šejch si otvoril v meste obchod na opravu mobilov. Netuší však, či sa mu podarí uspieť. „Ak to zlyhá, stratím všetko, čo som nadobudol počas svojho pobytu v Turecku.“
Všíma si, že v jeho domovskej krajine sú horšie životné podmienky. „Začal som premýšľať o návrate do Turecka, pretože môj život tam bol stabilný a moje deti boli v škole,“ priznáva. Do hostiteľskej krajiny však legálne späť nemôže, pretože podpísal dokument o dobrovoľnej migrácii.
Šejch je jeden z 35-tisíc Sýrčanov, ktorí v prvých troch týždňoch po páde Asadovho režimu odišli späť do svojej rodnej krajiny. A mnohí si rovnako ako on teraz kladú otázku, či urobili dobre.
„Väčšina utečencov bola spočiatku nadšená, ale toto nadšenie sa v priebehu času vytratilo. Niektoré rodiny ľutujú (svoje rozhodnutie) a chcú sa vrátiť,“ hovorí Kadri Gungorur z tureckej Imigrantskej asociácie a upozorňuje okrem iného na nedostatok vzdelávacích či zdravotníckych služieb.
Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov uvádza, že je potrebný program obnovy, aby sa krajina postavila na nohy. „Potrebujú služby, infraštruktúru, domy, pracovné pozície pre navrátilcov a pre všetkých Sýrčanov v tejto novej ére,“ povedal komisár Filippo Grandi.
Dvadsaťsedemročný Issa, ktorý utiekol pred sýrskou povinnou vojenskou službou do Turecka vo svojich osemnástich rokoch, prirovnáva situáciu k Hlave 22 – v Sýrii sú potrební ľudia, ktorí by znovu vybudovali všetky potrebné služby a infraštruktúru, lenže bez týchto životných nevyhnutností do krajiny nechcú ísť ľudia, ktorí by ich vytvorili.
„Prišiel som späť sem. Nebola tu elektrina, voda, budovy boli poškodené, žiadny internet ani pracovné príležitosti. Keď tu nič nie je, ako to máme obnoviť?“ pýta sa. „Ak budú tieto veci späť, príde mnoho ľudí. Potrebujeme pomoc s týmito službami, pretože ak sa Sýrčania nevrátia, Sýria nebude obnovená.“
Návšteva „na skúšku“
Turecko umožňuje Sýrčanom navštíviť svoju vlasť bez toho, aby tým prišli o utečenecký status a možnosť pobytu v hostiteľskej krajine. V rozmedzí od januára do júna takto môžu odcestovať do Sýrie nanajvýš trikrát. Grandi tento model chváli s tým, že Sýrčanom poskytuje možnosť najlepšie posúdiť, či sú schopní sa do krajiny zničenej dlhoročnou občianskou vojnou vrátiť.
Lujajna Mouradová, ktorá pracovala v Turecku ako novinárka, priznáva, že sa v Sýrii pri svojej návšteve cítila ako cudzinka, a nevie preto, či chce vo vlasti skutočne začať žiť. Iný sýrsky utečenec Amer Šaraf Din zase hovorí, že si spočiatku myslel, že sa v Sýrii neusadí, ale po ceste do nej teraz „vážne zvažuje návrat, keď pre neho situácia bude správna“.
Otázka umožnenia návratu sýrskych utečencov bez toho, aby stratili svoj status, vyvolala ostrú politickú debatu v Nemecku. Ministerka vnútra Nancy Faeserová prax obhajovala s tým, že umožňuje Sýrčanom zoznámiť sa so situáciou na vlastné oči. Naopak opozičná CDU/CSU, ktorá považuje za svoju prioritu obmedzenie migrácie, sa obávala zneužitia takýchto ciest. Nemecko sa rovnako ako ďalšie európske krajiny snažia o navrátenie Sýrčanov do vlasti.