Srdce neustále prekvapuje. Na čo nové prišla veda, je bolesť na hrudi dôvod na paniku a kedy treba spozornieť?

Skromné veľkosťou, enormné výkonom. Srdce je neuveriteľne komplexný orgán. Pre obraznosť použijeme niekoľko faktov zo stránky Veda na dosah. Srdce vykonáva najintenzívnejšiu fyzickú činnosť zo všetkých svalov v tele. Chyťte tenisovú loptičku a stlačte ju najpevnejšie, ako dokážete. Takouto silou pumpuje krv do takmer všetkých 75 biliónov buniek nášho tela.

Jediná časť bez prekrvenia sú rohovky. Srdce má vlastný elektrický impulz. Práve preto dokáže biť aj po odobratí z tela, ale len pokiaľ má zásobu kyslíka. Ženské srdce bije rýchlejšie než mužské. Počet infarktov vrcholí 24. decembra, nasleduje 26. december a 1. január. Najpravdepodobnejší čas infarktu je v pondelok ráno.

Srdce je nielen pumpa, ale aj endokrinný orgán produkujúci peptidy ANP a BNP. Tieto regulujú krvný tlak, objem tekutín, rozširujú cievy a podporujú vylučovanie vody a sodíka obličkami. BNP navyše znižuje tvorbu stresových hormónov a slúži ako biomarker srdcového zlyhávania. Srdce vedcov prekvapuje neustále.

Nový výskum z Karolínskeho inštitútu a Kolumbijskej univerzity odhalil, že má vlastný nervový systém – akýsi „minimozog“, ktorý reguluje jeho rytmus nezávisle od mozgu. Tento systém je oveľa zložitejší, než sa predpokladalo, a jeho lepšie pochopenie by mohlo viesť k novým spôsobom liečby, najmä srdcových arytmií. Štúdia na zebričkách, publikovaná v Nature Communications, ukazuje, že srdce obsahuje rôzne typy neurónov vrátane tých s funkciou kardiostimulátora.

Ranné bolesti hlavy a vysoký tlak

Vysoký krvný tlak (hypertenzia) je jednou z hlavných príčin úmrtí a hospitalizácií na Slovensku aj vo svete. Hypertenzia sa často prejaví až pri infarkte alebo mŕtvici, pričom takmer polovica postihnutých o svojom...